Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 29. august 2008       6. september 2001 Základným a stredným školám na Slovensku opäť chýbajú peniaze Oľga Štefucová So začiatkom školského roka sa na Slovensku opäť objavuje problém nedostatku peňazí na základných a stredných školách. Chýbajú nielen na základné vybavenie škôl školskými potrebami, bežnú prevádzku budov, ale samotné objekty sú doslova v havarijnom stave. Situácia, ktorú dnes na tlačovej besede analyzovali v tomto smere pracovníci Krajského úradu v Bratislave, je typická pre všetky kúty Slovenska. V téme pokračuje Oľga Štefucová. Máloktorého rodiča školopovinného dieťaťa na Slovensku ešte prekvapí rôznorodosť požiadaviek školy na začiatku školského roka. Pomaly to vyzerá tak, akoby rodičia mali byť vďační vôbec za to, že ich dieťa niekto chce vzdelávať. A to, aby nedošlo k omylu, hovoríme o štátnych základných a stredných školách. Možno trochu natvrdo, ale každodenná realita, ktorá prekvapuje možno o čosi viac práve na začiatku školského roka, hovorí o chýbajúcich miliónoch v každom slovenskom regióne. A nechýbajú iba na nákup kníh, učebných a technických pomôcok - o modernej výpočtovej technike ani nehovoriac - základných hygienických potrieb v triedach, atď. Chýbajú aj na nákup lavíc, stoličiek, na mzdy pedagogických i nepedagogických pracovníkov, na teplo, svetlo, vodu, na opravu zatekajúcich striech, rozbitých dvier, zhnitých okenných rámov.... Základné a stredné školy na Slovensku zápasia naviac ešte s dlhmi. Prednosta Krajského úradu v Bratislave Branislav Longauer na dnešnej tlačovej besede deklaroval zadĺženosť "školského" rezortu v kraji nasledujúcim výpočtom: AUDIO: "Výška dlhov na prevádzku škôl k 31.júlu tohto roka v kraji dosiahla sumu 42 miliónov 65 tisíc korún. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, keď sa vždy aspoň čiastočne našlo riešenie, v súčasnosti na preklenutie tohto nepriaznivého stavu zatiaľ finančné prostriedky chýbajú". Za hranicou zákona o rozpočtových pravidlách podľa prednostu bratislavského krajského úradu zostalo preto využívanie peňazí z iných ako rozpočtových zdrojov, išlo napríklad o finančné prostriedky od rodičov, ktoré boli bežne využívané aj na úhradu faktúr za energie a na vyrovnanie iných dlhov školy. Do zlej finančnej situácie sa školy dostali aj zvýšením cien energií. Najväčší nárast zadĺženosti zaznamenala na základných a stredných školách však kapitola tovarov a služieb. Iba v bratislavskom kraji totiž práve v nej došlo k zníženiu rozpočtových peňazí o viac ako 4 milióny, ďalších 22 bolo kraju odobratých v prvej polovici roka rozhodnutím ministerstva financií o presune prostriedkov do škôl v krajoch ešte viac zadĺžených, ako je Bratislava. Táto prax postihla bez výnimky všetky kraje, ktoré svojim, možno lepším, hospodárením vyprodukovali menšie dlhy, ako napríklad regióny na východe Slovenska. Celková zadĺženosť škôl a školských zariadení sa v SR dnes pohybuje okolo 9OO miliónov korún. Najciteľnejšie sa deficit peňazí prejavuje v doslova havarijnom stave objektov škôl. Zastarané vykurovacie systémy, zatekajúce strechy, z dôvodu ohrozenia bezpečnosti žiakov uzatvorené telocvične, jedálne, zatopené suterénne priestory šatní, z prevádzky vyradené schodištia, to všetko je realita slovenských škôl. Štatutárny zástupca prednostu KÚ v Bratislave Pavol Blažej situáciu v tomto kraji charakterizoval slovami: AUDIO: "Skoro všetky školské zariadenia dochádzajú, vzhľadom na svoj vek, do medze životnosti, kde je potrebné škutočne vážne riešiť technický stav, pretože tieto prestávajú byť pomaly funkčné. Tento stav pre nedostatok finančných prostriedkov sa zhoršuje v podstate z roka na rok a čím dhšie sa tieto problémy odkladajú, tým budú tie opravy drahšie, náročnejšie a menej pravdepodobné bude, že sa zoženie ten potrebný balík peňazí, aby sme dali dokopy podmienky pre vyučovanie. Aby mohlo prebiehať tak, ako všade vo svete prebieha." V súvislosti s racionalizačnými opatreniami, ktoré mali v sieti základných a stredných škôl na Slovensku priniesť úsporu práve na prevádzkových nákladoch a minister školstva Milan Ftáčnik v nich videl cestu k znižovaniu zadĺženosti rezortu, treba povedať, že pokiaľ budú pravidlá nakladania s financiami získanými racionalizáciou také, akú sú dnes - tj. školstvo na prevádzke ušetrí a ministerstvo financií ďalej prerozdelí podľa potreby do iných rezortov a na iné účely - stojí za to položiť si otázku, k čomu takáto racionalizácia vôbec slúži. Cesta však rozhodne nevedie ani cez nekonečné oddlžovacie procedúry, na ktoré si už na Slovensku pomaly zvykol každý a v každom rezorte. Rovnako vyhlasovať, tak ako sa to stalo aj na tlačovej besede Krajského úradu v Bratislave, že na ťahu je vláda a parlament. Na ťahu by po prechode kompetencií na samosprávne orgány mali však byť logicky krajské a okresné úrady a v prvom rade legislatíva. Hoci zákon o verejnej službe "pomôže" v školstve viacmenej iba v mzdovej oblasti, zákon o financovaní škôl a školských zariadení, sa už bezpodmienečne "pýta na svet". Či s ním poslanci pohnú už na septembrovej schôdzi je však otázne.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...