Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       22. september 2001 Rozhodne o audiovizuálnom fonde politické alebo odborné hľadisko? Katarína Lutherová Návrh zákona o Slovenskom audiovizuálnom fonde prešiel medzirezortným pripomienkovaním a do konca septembra je otvorený verejnej diskusii. Už teraz je však zrejmé, že o jeho osude bude rozhodovať skôr politické hľadisko. Viac v poznámke Katarína Lutherová. Návrh zákona na vytvorenie neštátneho podporného fondu, ktorý ministerstvo kultúry predkladá ako systémové riešenie kolapsového stavu slovenskej audiovizuálnej kultúry prešlo medzirezortným pripomienkovaním. Do uzavretia tohto kola chýba už len stanovisko najrozhodujúcejšieho rezortu - ministerstva financií. Z priebežnej informácie, ktorú poskytol šéf Sekcie pre médiá a audiovíziu MK SR Martin Šmatlák stojí za pozornosť jednoznačne nesúhlasné stanovisko zo strany slovenskej verejnoprávnej televízie. Týka sa ustanovenia, podľa ktorého je STV povinná odvádzať do fondu 3 percentá z koncesionárskych poplatkov ročne. AUDIO: "Slovenská televízia, citujem "s takto formulovanými povinnosťami nemôže zásadne súhlasiť. Pri všeobecne známom podfinancovaní jej činnosti nemôže jej byť uložená takáto povinnosť." V kritike ministerstvom kultúry predloženého návrhu zákona postupuje ešte nekompromisnejšie ďalší z vysielateľov - TV Markíza. Spolumajiteľ komerčnej televízie, v súčasnosti najvplyvnejšieho elektronického média na Slovensku a predseda novej politickej strany ANO Pavol Rusko označil navrhované povinné odvody do fondu na podporu filmovej tvorby za výpalníctvo. Ako uviedla tlačová agentúra SITA Rusko na nedávnej tlačovej besede doslova vyhlásil: "Nie je možné, aby súkromní vysielatelia prispievali na projekty "Kňažkovým kamarátom". Preferovanie redaktorov Markízy takmer u všetkých politických špičiek, vrátane premiéra Dzurindu, je všeobecne známe. Politici a poslanci sa vôbec netaja svojou ambíciou vystupovať pred kamerami tohto mienkotvorného média a sotva je možné predpokladať, že schválením kontroverzného zákona by riskovali možnú stratu zdroja svojej prezentácie. Na otázku našej rozhlasovej stanice, či politické hľadisko nebude v tejto súvislosti prvoradé, Martin Šmatlák odpovedal: AUDIO: "Ja osobne považujem pripomienku vyslovenú pánom Ruskom za pripomienku politickú a nie za pripomienku odborného charakteru. Bolo by dobré ,aby v procese prípravy prebiehala diskusia na odbornej úrovni." Zdá sa však, že záujem o odbornú diskusiu zo strany ministerstva kultúry sa viac upriamuje na zástupcov stavovských filmárskych organizácií, reprezentovaných najmä Slovenskou asociáciou producentov v audiovízii. Tí, pochopiteľne, vyjadrili jednoznačnú podporu predloženému návrhu. Na druhej strane distributéri, kinári a vysielatelia, teda subjekty, ktorých by sa zo zákona mala týkať povinnosť odvádzať do audiovizuálneho fondu poplatky, argumentujú tým, že práve producenti budú z prostriedkov fondu najviac profitovať na úkor platcov. Podľa nich by povinné odvádzanie troj a päťpercentných poplatkov za šírenie každého audiovizuálneho diela okamžite viedlo ku kolapsu kín a filmovej distribúcie na Slovensku. Hovorí predseda Únie distribútorov SR Ivan Sollár. AUDIO: "Neodmietame fond ako taký, odmietame jeho znenie, jeho dikciu a predpokladáme, že tento zákon je od základu postavený na mylných základoch. Stavia v prvom rade na tom, že bol vykonaný po dôkladnej analýze". Distributéri však tento týždeň na tlačovej konferencii podrobne dokazovali na jednotlivých článkoch návrhu zákona, že navrhovateľ zákona o audiovizuálnom fonde sa vôbec neunúval oboznámiť sa s ekonomickou realitou a vzťahmi v oblasti filmovej distribúcie a kín a polemizujú aj s právnou kvalitou materiálu. Ako dodávajú, na svoje pripomienky a diskusiu k návrhu zákona nedostali takmer žiadny priestor, čo zo strany predkladateľa považujú za prinajmenšom neštandardný a účelový postup . Návrh zákona o slovenskom audiovizuálnom fonde by sa mal podľa vyjadrenia Martina Šmatláka do Legislatívnej rady vlády SR dostať začiatkom októbra. Na odbornú diskusiu teda naozaj veľa času nezostáva a distribútori a prevádzkovatelia kín mienia využiť všetky právne ale aj nátlakové prostriedky na to, aby sa návrh zákona o slovenskom audiovizuálnom zákone do legislatívneho procesu v taktomto znení nedostal.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...