|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 20. júl 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
25. september 2001
|
SDĽ odporúča neponáhľať sa s privatizáciou SPP
|
Attila Lovász
|
Strana demokratickej ľavice odporúča prehodnotiť privatizáciu prirodzených monopolov a neponáhlať sa s privatizáciou Slovenského plynárenského priemyslu. Tento stranícky názor interpretoval minister práce a sociálnych vecí Peter Magvaši.
AUDIO: "Po situácii, keď sa uskutočnil predaj bánk a že sa vytvoril dostatok zdrojov na úhradu predovšetkým dlhopisov FNM, nie je potrebné urýchlene sa ponáhľať s otázkou privatizácie alebo skôr predaja 49 percent Slovenského plynárenského priemyslu."
Magvaši okrem toho spomenul potrebu celospoločenského konsenzu pri predaji akcií SPP, pričom tento bol už dosiahnutý v roku 1999, keď sa pri novelizácii zákona o veľkej privatizácii dohodla koalícia na tom, že u prirodzených monopolov sa bude privatizovať len menšinový balík akcií doteraz štátnych spoločností. Strana demokratickej ľavice teda spochybňuje potrebu privatizácie najvýznamnejšieho slovenského podniku a k tomu ešte dokladá alternatívu privatizácie. Znovu Peter Magvaši:
AUDIO: "Jednou z variant, ktorá sa v súčasnosti rozpracúvava v SDĽ je otázka využitia týchto akcií z tých 49 percent, hovoríme o podiele 29 percent, cestou podielových listov pre vybudovanie druhého - kapitálového - pilieru dôchodkovej reformy."
Podľa slov Magvašiho, ktorý nakoniec upresnil údaj na 25 percent, by sa teda malo predať len 24 percent akcií SPP. Pripomeňme pritom, že koncepcia reformy dôchodkového systému na ten istý účel predpokladá použiť 55 miliárd korún z výnosu privatizácie SPP. Ďalším skvostom tejto myšlienky je, že na vytvorenie kapitálového pilieru dôchodkového poistenia by sa mali použiť výnosy z 25 percent akcií SPP, pričom ľavičiari sú zásadne proti zvyšovaniu ceny plynu a tak SPP na domácom trhu vytvára už druhý rok straty. Keď sme sa ministra práce a sociálnych vecí spýtali, o akých výnosoch možno v budúcnosti stratového podniku hovorí, odpovedal stroho: "Straty sa vyrábajú len v distribúcii plynu, ale SPP ako celok má zisky." Po slovensky to znamená, že priemyselná a obchodná spoločnosť SPP má zo ziskov z tranzitu plynu dotovať straty na domácej distribúcii a z celkových výnosov má ešte hradiť takpovediac dividendy, ktoré budú výnosmi podielových listov 29 percent základneho imania SPP, tak zostáva len otázka, či sa v takýchto podmienkach vôbec nájde záujemca o kúpu 24 percent SPP a či ho bude môcť štát vôbec považovať za strategického investora.
Summa summárum: takéto myšlienky, koncepcie a návrhy vracajú privatizačný proces SPP úplne na začiatok. Aj Magvaši priznáva, že s privatizáciou SPP by sa nemalo ponáhlať. Pokojne teda môžeme konštatovať, že SDĽ, ktorá v roku 1999 vybojovala možnosť predaja len menšinového podielu dnes otvorene hovorí o zastavení privatizácie plynární.
Pozrime sa ešte na ceny plynu. SDĽ podobne ako SOP sú zásadne proti zdražovaniu plynu. Argumentuje pritom tým, že vyrovnávanie ceny plynu s trhovou cenou potrebuje horizont 5-6 rokov, a vláda tiež pristúpila k tomu, aby sa cena deregulovala až do roku 2005. Lenže 19 percentné zvýšenie ceny plynu nie je deregulácia, ale zvýšenie regulovanej ceny, ktorá ešte regulovanou zostane a ešte vždy nepokryje cenu nákupnú. Ponechanie ceny plynu znamená po prvé už sponeutú krížovú dotáciu z výnosov iných činností SPP ale znamená aj sociálny program, ukrytý v deformovaných cenách. Deformované ceny nakoniec spotrebiteľ aj tak zaplatí - nech už cestou daní alebo nepriamo na stratách na cene SPP, teda v peniazoch, ktoré by mali poslúžiť oddĺženiu verejného sektora. A tam patrí aj stratová sociálna poisťovňa, neschopná slušne zvyšovať dôchodky ale aj budúce správanie sa verejných fondov, ktoré zostanú hltačmi peňazí bez efektu na životnú úroveň dnešných aktívnych generácií v dôchodkovom veku.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|