Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 6. október 2008       25. september 2001 Pravica na Slovensku zrejme nevytvorí predvolebnú koalíciu pre parlamentné voľby Jana Pankovčínová Orgány KDH sa cez víkend rozhodli pre samostatné kandidovanie v budúcoročných parlamentných voľbách. Kresťanskí demokrati tak zúžili možnosti vzniku pravicovej predvolebnej koalície, ako tomu bolo v roku 1998, keď zjednotená pravica pod názvom SDK fakticky porazila, spolu s ľavicou, roky vládnuce neštandardné HZDS Vladimíra Mečiara. Vzhľadom na neustále vedúcu pozíciu HZDS v politickom spektre ale pretrvávajú obavy z jeho možného návratu do vládnych štruktúr, čo by mohlo spomaliť integračné ambície Slovenska smerom k NATO a k Európskej únii. K eliminácii týchto rizík môže prispieť posilnenie oslabených pozícií štandardných subjektov, vrátane pravice. Tá však, podobne ako ľavica za tri roky vládnutia stratila sympatie voličov na úkor novovznikajúcich strán SMER a ANO. Nové strany pritom zatiaľ nemožno považovať za štandardné, navyše ak vysielajú také signály, ako SMER Róberta Fica, ktoré nie je ochotné v otázke jadrových elektrární dodržať záväzky Slovenska voči Európskej únii. Na príčiny rozhodnutia KDH kandidovať samostatne, bez tesnejšej spolupráce pravice, sme sa opýtali podpredsedu kresťanských demokratov Vladimíra Palka. Okrem argumentu o legitimite snáh získať pre svoj program čo najviac voličov, Palko poukázal na zlé historické skúsenosti so spájaním pravice a dodal: AUDIO: "Nemajú pravdu tí, ktorí hovoria, že v záujme zachovania vplyvu pravice sa treba spojiť do volebnej koalície. Nie, v záujme zachovania vplyvu pravice treba, aby všetky tie pravicové strany, ktoré môžu uspieť samotné, aby aj samotné kandidovali a uspeli. A potom aby sa spojili do nejakej koalície možnej po voľbách." KDH teda neodmieta povolebnú spoluprácu, pričom svojich partnerov vidia v premiérovej SDKÚ, v Demokratickej strane a Občianskom konzervatívnom spoločenstve (OKS), ktoré vytvorili bývalí členovia DS. Za dôveryhodného partnera považuje KDH ešte SMK Bélu Bugára. Z dlhodobých prieskumov však vyplýva, že na rozdiel od KDH, SDKÚ a SMK nemá DS, ani OKS reálnu šancu dostať sa do parlamentu samostatne - takže partnerov pre predvolebnú koalíciu životne potrebujú. Po rozhodnutí kresťanských demokratov ju môžu hľadať už len v SDKÚ alebo SMK. To im na druhej strane výrazne sťažuje vyjednávacie pozície. Preto je pravdepodobnejšie, že SDKÚ, prípadne SMK neponúknu demokratom koalíciu strán. Výzvy DS, aby KDH svoj postoj prehodnotilo a predvolebná koalícia SDKÚ-KDH-DS predsa len vznikla, sú preto nateraz z ríše snov. Podľa Palka je dôležitejšie posilňovať vnútorne a najmä hodnotovo štandardné strany, čo sa desať rokov zanedbávalo. Ďalej dodal: AUDIO: "Príklady v podstate skoro zovšadiaľ z postkomunistických krajín východnej Európy ukazujú, že budovanie ad hoc volebných koalícií nevedie k úspechu. To je príklad Poľska, to bol príklad Rumunska, tak trochu to bol príklad aj Slovenska v posledných voľbách." Za neprezieravé a predčasné označil ešte v pondelok rozhodnutie KDH kandidovať samostatne premiér a predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda. Na druhej strane, ako pre Slobodnú Európu uviedla aj podpredsedníčka strany Zuzana Martináková, ani orgány SDKÚ ešte nerozhodli o vytvorení predvolebnej koalície s nejakým pravicovým subjektom. Martináková pritom podčiarkla dôležitosť spolupráce pravice ešte pred voľbami: AUDIO: "SDKÚ stále veľmi, mimoriadne stojí o spoluprácu pravicových síl a bude naďalej vyvíjať všetky aktivity, aby sa táto spolupráca dobre vyvíjala do volieb." Podľa Martinákovej by malo ísť o presadzovanie konkrétnych projektov: AUDIO: "(...) Preto si myslím, že by sa malo pokračovať v tradícii modrých stolov, kde by sa definovali tie základné odborné otázky. T86 Ak to pravica preukáže do volieb, tak si myslím, že prekoná nedôveru toho pravicového voliča." KDH však v posledných týždňoch preukazovalo sklamanie nad postojom SDKÚ práve v odborných otázkach, keď SDKÚ nebola ochotná podporiť ich návrhy zákonov. Martináková v tejto súvislosti uviedla: AUDIO: "Vždy pôjde o kompromis v týchto otázkach a to, čo zástupcovia SDKÚ vo vláde stále prezentujú, je to, že môžeme ísť len hranicu možného (...). V každom prípade majú cieľ tieto pravicové strany rovnaký." Suma summárum: pravica momentálne nemá reálnu šancu dohodnúť sa na širokej predvolebnej koalícii. A to ani napriek istému dopytu - podľa posledného prieskumu Štatistického úradu SR by spoločnú koalíciu pravice privítalo spolu 23 percent voličov - z toho 74 percent priaznivcov SDKÚ, 64 percent sympatizantov KDH a 55 sympatizantov DS. Takmer stopercentne istá je však spolupráca povolebná. Dovtedy bude zrejme reálnejšia cesta hľadania dohody o vzájomnom neútočení, prípadne podpory a presadzovania pravicových iniciatív. Aj to však bude - vzhľadom na osobné animozity lídrov pravice a rozdielne predstavy o časovom i odbornom riešení konkrétnych problémov - cesta tŕnistá.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...