Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 2. december 2008       9. október 2001 Recesia, alebo odplata? Katarína Lutherová Nadačný zákon, ktorý na poslednom septembrovom rokovaní schválila vláda SR by mal zohľadňovať pripomienky tretieho sektora a priniesť viacero zlepšení. Medzi nimi paradoxne figuruje aj vládny návrh na pôsobenie informačného zákona v treťom sektore. Dôsledky uplatnenia tohto návrhu v praxi zisťovala Katarína Lutherová. Všetci máme ešte v pamäti, s akými ťažkosťami sa prijímal a zavádzal do praxe zákon 211 o slobodnom prístupe informácií a ako aktívne pri jeho presadzovaní vo verejnej správe vystupovali aktivisti z mimovládnych organizácií. Zdá sa, že nadišiel čas akejsi odplaty. Inak si ťažko vysvetliť vládny návrh, ktorý sa dostal do znenia nadačného zákona. Požaduje totiž uplatniť rovnaké právo slobodného prístupu k informáciám aj v prípade nadácií, ako súkromných právnych subjektov. Pracovná skupina zástupcov tretieho sektora, ktorá vypracovala a pripomienkovala návrh zákona o nadáciách je iniciatívou legislatívcov vlády dosť zaskočená. Za platformu komunitných enviromentálnych mimovládkych organizácií Ekofórum, hovorí Marcel Zajac. AUDIO: "Nadácie sú súkromným majetkom, to nie sú verejné organizácie a je to vlastne taký prvý zákon, ktorý by prelomil nahliadanie na súkromný majetok , že by súkromný majetok mal správať ako štátny verejný". Navyše, nadácie, ktoré zo združeného majtku prideľujú účelové granty iným mimovládnym organizáciám doteraz mali povinnosť zverejňovať výročnú správu a dať k dispozícii štatút vo svojom sídle komukoľvek, kto o to požiadal. Ich činnosť bola teda dostatočne transparentná. Hovorí právnik, Judr.Tomáš Kamenec z Nadácie občan a demokracia: AUDIO: " Vláda tým ustanovením podriadila nadácie v celom rozsahu fungovaniu podľa informačného zákona. Je to mimoriadne absurdné, ja si nemyslím, že by mali nadácie hospodáriť v tajnosti , to v žiadnom prípade, ja len nevidím ako dobrý spôsob stransparentnenia nadácií cez informačný zákon." Na ilustráciu tohto tvrdenia Tomáš Kamenec uviedol príklady mnohých rozpočtových organizácií, ktoré pol roka po nadobudnutím účinnosti informačného zákona vystavujú verejnosti svoje kusé polstránkové výročné správy o využívaní verejných prostriedkov, alebo akciové spoločnosti, podniky a družstvá s majoritnou účasťou štátu, ktoré majú zo zákona len obmedzenú povinnosť poskytovania informácií. Dá sa namietať, že verejné prostriedky sa poskytujú aj nadáciám a ďalším mimovládnym organizáciám a tretí sektor sa v súčasnosti domáha štátneho príspevku vo výške jeden a pol miliardy z výnosov privatizácie, čím by sa, podľa mnohých pozorovateľov , dostal do závislosti od štátu. Slovo má opäť Judr.Tomáš Kamenec. AUDIO: " Do dnešného dňa sú mimovládne organizácie v SR financované z verejných zdrojov, ale z verejných zdrojov, pochádzajúcich z USA alebo z iných krajín na západ od našej hranice. Iste, štát podporil niektoré mimovládne organizácie, ale keby sa spoľahli iba na fungovanie na základe grantov, ktoré dostanú od štátu, už by tu neboli." Kontrola v prípade vyčlenenia privatizačných prostriedkov pre tretí sektor má svoje účinné kontrolné mechanizmy, ako sú verejné súťaže, udeľovanie účelových grantov s povinnosťou dôsledného vyúčtovania použitých prostriedkov a ďalšie, ktoré sú dostatočnou zárukou trasparentnosti mimovládneho sektora. V prípade uplatňovania informačného zákona by však nadácie museli aj administratívne zvládnuť plnenie tejto povinnosti, čo je v prípade mnohých mimovládnych organizácií, nezvládnuteľné. Hovorí Judr.Tomáš Kamenec z Nadácie Občan a demokracia: AUDIO: "Mám dojem, že ten návrh je nedomyslený a ja dúfam, že bol mienený ako recesia s tým, že aby sme sa pobili zasa za naše práva. Je to sčasti aj mediálna pasca na mimovládne organizácie, - čo teda budete robiť? Buď poviete áno a ušijete si na seba búdu, alebo poviete nie a my na vás ukážeme, že tí najväčší bojovníci za transparentnosť a proti korupcii, sú proti informačnému zákonu?" Či bol vládny dodatok v návrhu nadačného zákona akousi odplatou za angažovanosť iniciátorov informačného zákona, alebo nie, rozhodnú čoskoro poslanci parlamentu .		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...