Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       16. október 2001 Bývalý šéf Štb generál Lorenc sa necíti vinný Boris Koreň Na bratislavskom Vojenskom obvodovom súde sa dnes začalo hlavné pojednávanie s bývalým prvým námestníkom federálneho ministra vnútra, šéfom komunistickej Štátnej bezpečnosti Alojzom Loencom. Kauza generála Lorenca sa ťahá už od roku 1990, keď bol uväznený a trestne stíhaný za zneužívanie právomocí verejného činiteľa v súvislosti s preventívnou izoláciou veľkého počtu občanov v celách predbežného zadržania, hoci na ňu neboli splnené zákonné podmienky. V októbri 1992 uznal Vyšší vojenský súd v Tábore Lorenca vinným a odsúdil ho na trest odňatia slobody na 4 roky nepodmienečne. Rozsudok potvrdilo aj vojenské kolégium vrchného súdu v Prahe. Po rozpade republiky však Lorenc odmietol vykonať v Českej republike trest, na čo bol v máji 1995 obvinený z rovnakého trestného činu bratislavským vyšetrovateľom. Bratislavský obvodový vojenský súd však Lorencovo trestné stíhanie zastavil a označil vykonateľnosť českého rozsudku za premlčanú. Jeho verdikt následne potvrdil aj Vyšší vojenský súd v Trenčíne a možnosť doviesť kauzu Lorenc do konca otvorilo až tohtoročné marcové rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý prípad vrátil na opätovné prerokovanie Vojenskému obvodovému súdu v Bratislave. Dnes ráno sa teda začalo hlavné pojednávanie s bývalým šéfom Štátnej bezpečnosti Alojzom Lorencom, ktoré bude verejné. Ako v obžalobe uviedol obvodový vojenský prokurátor: AUDIO: "Podávam obžalobu na inžiniera Alojza Lorenca, pretože vo funkcii prvého námestníka federálneho ministra vnútra ČSSR spolu s ďalšími funkcionármi federálneho ministerstva vnútra ČSSR od októbra 1988 do 17. novembra 1989 v spojitosti s vyhlásenými mimoriadnymi bezpečnostnými opatreniami a opatreniami prijatými na zabezpečenie pokoja a verejného poriadku pred očakávanými protestnými akciami občanov nariaďovali a organizovali na celom území ČSSR preventívnu izoláciu veľkého počtu občanov v celách predbežného zadržania ZNB a v celách ZNV Ministerstva spravodlivosti ČSSR podľa vopred spracovaných návrhov, hoci pre takýto postup neboli splnené podmienky v zmysle paragrafu 23 Zákona číslo 40/1974 Zbierky o Zbore národnej bezpečnosti." Podľa obžaloby teda Lorenc ako verejný činiteľ v úmysle spôsobiť inému škodu vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. Tým spáchal trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Spomínaný paragraf 23 umožňoval príslušníkom ZNB zaistiť na 48 hodín s možnosťou predĺženia osoby, ktoré páchali napríklad výtržníctvo, rušili verejný poriadok a podobne. Obžaloba je teda postavená na tom, že veľký počet občanov bol zadržiavaný bez toho, aby sa uvedených skutkov dopustil. Preventívne, aby sa nemohli zúčastniť alebo organizovať protestné zhromaždenia a demonštrácie predovšetkým pri výročí vzniku ČSR a vstupu vojsk Varšavskej zmluvy. Za svedkov je predvolaných jedenásť vtedy zadržaných osôb. Lorenc odmietol obžalobu a upozornil súd, že v každom z jedenástich sledovaných prípadov mu budú musieť dokazovať, že táto osoba bola poškodená a k obmedzeniu jej slobody nedošlo v súvislosti s ochranou zákonom chránených záujmov. Podľa neho mali v prípadoch, keď došlo k zaisteniu osôb, hodnoverné závery o konaní, ktoré ohrozovalo vtedajšie ústavné zriadenie. Dôkazom má byť podľa neho aj to, že takéto nepovolené demonštrácie dospeli v roku 1989 do štátneho prevratu. Ako vtedajší častý šéf operačných štábov mal vraj Lorenc veľa informácií, že je ohrozená bezpečnosť a majetky ľudí. Hoci Lorenc na jednej strane tvrdil, že ak došlo k zaisteniu takýchto osôb, tak bolo oprávnené, pretože konali, alebo pripravovali trestnú činnosť, zároveň uviedol, že on osobne preventívne zaistenie nejakej osoby nikdy nenavrhol. Operačný štáb podľa neho vždy navrhoval len izoláciu osôb, ktoré organizovali demonštrácie, pripravovali si na ne vystúpenia a podobne. Lorenc pritom pod pojmom izolácia chápe najmä širokú škálu spravodajských a iných prostriedkov, pričom samotné zaistenie takýchto osôb bolo vraj vždy organizované z úrovne okresných správ ZNB. Usudzujúc z úvodnej reči generála Lorenca bude teda jeho obhajoba postavená na tom, že takéto preventívne zaistenie nejakej osoby nikdy priamo nenariadil. Hlavné pojednávanie s bývalým šéfom Štb Alojozm Lorencom, ktorý - ak ho súd uzná vinným - by sa mohol stať prvou osobou potrestanou za komunistické zločiny na Slovensku - bude pokračovať do konca týždňa.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...