Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       16. október 2001 Vládna SDĽ tvrdí, že jej ministri proti korupcii účinne bojujú Jana Pankovčínová Podľa najnovšej výročnej správy medzinárodnej organizácie Transparency International je korupcia na Slovensku stále dosť zjavná. Slovensko sa v nej s 51.-ou pozíciou ocitlo hlboko za svojimi susedmi. Menej korupcie vo verejnom živote zaznamenávajú občania v Českej republike, ktorá obsadila 41. miesto, či v Maďarsku, ktoré je na tom s 31-ou pozíciou z krajín strednej Európy najlepšie. Z ankety Transparency International tiež vyplynulo, že až 81 percent občanov Slovenska sa domnieva, že korupcia je v krajine vyššia, ako bola v komunistickom režime. Podľa ministerky financií za SDĽ Brigity Schmögnerovej sú tieto údaje dôkazom toho, že ľavicová strana musí viesť "tvrdý boj s korupciou". Odôvodnila to nasledovne: AUDIO: "Korupcia podrýva autoritu zákona. Pokiaľ strane ide o zákonnosť, musí viesť boj s korupciou. Po druhé, korupcia skutočne zakladá veľmi významené sociálne nerovnosti. Po tretie, korupcia častokrát presadzuje súkromné, resp. skupinové záujmy v rozpore s verejnými záujmami." So slovami ministerky možno súhlasiť, ako však dnešné stretnutie troch ministrov za SDĽ s novinármi naznačilo, boj s korupciou sa ľavičiarom zatiaľ darí viesť skôr na administratívno-formálnom základe, ako v reálnom živote. A to napriek tomu, že aj podľa výročnej správy Transparency Internacional sa súčasná vláda snaží aktívne prijímať rôzne protikorupčné opatrenia v podobe právnych i organizačných predpisov. Správa tiež uvádza, že na Slovensku pre korupčné škandály už odstúpili štyria ministri súčasnej vlády, aj to až na nátlak verejnej mienky. Jedným z nich bol aj exminister obrany a stále poslanec SDĽ Pavol Kanis. Trojica ľavicových ministrov - okrem Brigity Schmögnerovej aj Milan Ftáčnik a Jozef Stank - sa dnes vydala cestou kladného prezentovania svojich výsledkov pri plnení vládneho Akčného plánu boja s korupciou. Tvrdili, že zrealizovali mnohé opatrenia - od zverejňovania informácií až po prijatie nových zákonov, či nových vnútorných pravidiel. Na jednej strane treba kroky vlády oceniť - v slovenskej spoločnosti znamenajú výrazný krok dopredu v porovaní s bývalou Mečiarovou vládou. Dodať však treba aj to, že opatrenia majú zatiaľ viac administratívny charakter a občania naďalej pociťujú takpovediac "dopyt" po rôznych formách úplatkov. Nebolo možné si nevšimnúť, ako ministri za SDĽ uhýbali, keď prišli na rad otázky o konkrétnom vyvodení zodpovednosti voči štátnym úradníkom. Jedna z novinárskych otázok napríklad mierila na kauzu šafárenia so štátnymi financiami v organizáciách, ktoré patria do kompetencie ministra Pavla Koncoša. Ten však odmietal vyvodiť personálnu zodpovednosť. Hovorkyňa strany uľahčovala situáciu slovami, že rezortu ministra Koncoša bude venová ďalšia tlačovka strany. Samotná ministerka financií napokon reagovala takto: AUDIO: "Postup je, samozrejme, vždy rovnaký v týchto prípadoch. Ak sa zistia skutočnosti, ktoré poukazujú na nedodržanie zákona, musí z toho príslušná organizácia vyvodiť dôsledky. To znamená po prvé, viažu sa prostriedky v príslušnej kapitole, po druhé organizácia je povinná pripraviť opatrenia na odstránenie dôsledkov, a po tretie v prípade, že sú tam aj dôvodné podozrenia z trestného činu, tak je povinná aj podať trestné oznámenia." Následne ministerka dodala: AUDIO: "Osobitne sme o týchto otázkach nehovorili, aspoň mi nie je známe, že by politický orgán sa zaoberal výsledkami kontroly NKÚ a ministerstva financií." Z politického hľadiska by sa však orgány strany zaoberať touto témou mali - ak by chceli skutočne očistiť svoje meno, zaviazali by ministra k vyvodeniu personálnej zodpovednosti voči tým, ktorí v jeho rezorte zákony porušujú. Alibistický postoj SDĽ je to o nepochopiteľnejší, že práve jej, aj keď nielen jej predstavitelia boli v poslednom období najviac spájaní s kauzami s korupčným nádychom, z ktorých väčšina vyústila takpovediac dostratena. Teda bez vyvodenia konkrétnej personálnej zodpovednosti, nehovoriac už o trestnoprávnom pokračovaní. Toto je pritom oblasť, ktorá je zatiaľ najslabším ohnivkom boja koalície s korupciou. Nepochopiteľný je však dnešný nekonkrétny postoj SDĽ aj preto, že práve rôzne kauzy sa podľa mnohých odborníkov stali dôvodom jej neustáleho poklesu preferencií. Strana sa pohybuje pod 5-percentným prahom zvoliteľnosti do parlamentu a nie je vylúčené, že ak svoj postoj rýchlo nezmení, stane sa - obrazne povedané - politickou mŕtvolou bez akéhokoľvek vplyvu na budúce spoločenské dianie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...