Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 7. september 2008       6. november 2001 Vicepremiérka Mária Kadlečíková priznáva nedostatočné využívanie fondov PHARE Jana Pankovčínová Vicepremiérka pre európsku integráciu Mária Kadlečíková dnes na konkrétnych údajoch dokumentovala isté zaostávanie Slovenska pri využívaní fondov Európskej únie PHARE. Tento stav pretrváva ešte z čias bývalej Mečiarovej vlády. V roku 1997 bolo využitých len 89 percent všetkých prostriedkov, ktoré boli Slovensku z fondu PHARE pridelené, a tento stav bol rovnaký aj v roku 1998. Zhoršenie ale nastalo po nástupe Dzurindovej vlády. Hrozí, že za rok 1999 hrozilo, že sa prepadne až polovica financií predvstupovej pomoci. Hovorí vicepremiérka Kadlečíková: AUDIO: "Za rok 1999 sa treba priznať, že nastolili sme takzvaný krízový manažment, pretože k 15. októbru bolo nakontrahovaných len 53 percent všetkých projektov, a to znamená, pokiaľ túto úlohu do polovice decembra nezvládneme, tak v tom prípade by sme prišli o veľkú časť prostriedkov." Zodpovednosť Kadlečíková pripísala rezortu a ich implementačným agentúram. Pripustila zároveň aj nedostatočnú prípravu ľudských zdrojov zvládnuť náročnú agendu. V niektorých prípadoch sa pritom Slovensko rozhodlo samo neuznať výberové konania: AUDIO: "...a to pre netransparentné podmienky od zadania až teda po samotné výberové konanie v tejto situácii. Keď SR je podozrievaná, a ešte celá táto záležitosť nie je ukončená, nemôžeme si dovoliť nič, čo by spochybnilo naďalej kredibilitu SR." Vicepremiérka tak jednoznačne poukázala na tohtoročný škandál okolo možného zneužívania eurofondov na Slovensku. Jeho vyšetrovanie neprinieslo žiadne konkrétne trestnoprávne obvinenia, odhalilo ale nedostatočné administratívne a kontrolné mechanizmy, ktoré neboli vybudované už od čias Mečiarovej vlády. Dodajme tiež, že súčasný kabinet a osobne aj vicepremiérka už prijali konkrétne protiopatrenia. Konkrétne závery slovenských vyšetrovacích a kontrolných orgánov už zajtra na žiadosť veľvyslanca EÚ v Bratislave Waltera Rochela poskytne slovenská strana všetkým členom únie. Slovenská vláda dúfa, že to pomôže odblokovať zadržanú predvstupovú pomoc vo výške 15 miliónov euro, o ktorej onedlho rozhodne Európsky parlament. Pripomeňme, že financie eurofondov znamenajú pre Slovensko, ale aj pre ďalšie kandidátske krajiny, významnú pomoc v príprave na vstup do Európskej únie. Eurofondy prispievajú k vyrovnávaniu ekonomických, sociálnych, regionálnych rozdielov krajiny, ako aj rozdielov v prístupe k ochrane životného prostredia, či v ďalších oblastiach, s ktorými kandidátske štáty zápasia aj na domácej pôde a bez európskej pomoci by proces vyrovnávania sa s úniou časovo ani finančne nezvládli. Pri porovnaní využívania fondov PHARE zo strany Slovenska počas minulých rokov pritom zároveň jednoznačne vyplýva, že Slovensko výrazne zdynamizovalo tempo a zefektívnilo postup pri podávaní projektov a kontrahovania ich financovania. Každým rokom od roku 1996 totiž na Slovensko plynulo viac prostriedkov na zvyšujúci sa počet projektov. Kým za tri roky - 1997 až 99 - bolo takto financovaných 75 slovenských projektov v celkovej výške 225 miliónov eúr, len za vlaňajšok prišlo z únie na Slovensko takmer 79 miliónov euro. Tieto financie boli podľa vicepremiérky Márie Kadlečíkovej nasmerované do týchto oblastí: AUDIO: "...do životného prostredia a do infraštruktúry 23 percent, potom do rozvoja podnikania 21 percent, a tiež do regionálneho rozvoja aj prostredníctvom cezhraničnej spolupráce - 10 percent." Prieskumy európskej agentúry však zároveň poukázali na istú nekvalitu slovenských projektov. Za "vysoko uspokojivé" sú označované len 3 percentá z nich. Dodajme však, že je to rovnaké aj u ostatných kandidátskych krajín. Známkou "uspokojivé" je hodnotených 47 percent slovenských projektov, pričom priemer ostatných kandidátskych krajín je o šesť percent viac, teda 53. Rovnaký počet slovenských projektov - 47 percent - je hodnotených ako "neuspokojivých". Priemer kandidátskych krajín je o osem percent menej. A ako "vysoko neuspokojivé" je kvalifikovaných 6 percent slovenských projektov, o percento menej ako u ostatných kandidátov na vstup do Európskej únie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...