Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       7. november 2001 Občianske oko otvorilo verejnú diskusiu o profesionalizácii slovenskej armády Oľga Štefucová Občianske združenie Občianske oko predstavilo dnes v Bratislave projekt verejnej diskusie o profesionalizácii slovenskej armády. Aktivisti Občianskeho oka na jednej strane oceňujú fakt, že o otázkach úzko spojených s činnosťou armády sa dnes diskutuje oveľa voľnejšie ako v rokoch pred novembrom '89, keď táto oblasť bola jednoducho tabu a armáda bola "štátom v štáte", na druhej strane však dospeli k názoru, že budúcnosť slovenských ozbrojených síl je stále predmetom úvah iba úzkeho vládneho a armádneho kruhu. Keďže sa však branná povinnosť dotýka prakticky všetkých občanov, mali by mať právo vyjadriť svoje názory na reformu armády, spojenú s myšlienkou profesionalizácie, aj oni. Hovorí riaditeľ združenia Občianske oko Marián Gabriel. AUDIO: "Ohľadom profesionálnej armády sa dnes veľa hovorí na tému, koľko to bude stáť, kedy sa to zrealizuje, hovorí sa o vojenskej technike, atď. Nám v prvom rade chýba diskusia, čo to bude znamenať pre občana. Čo to bude znamenať pre tých ľudí, ktorí sa rozhodujú, či do armády vstúpia, alebo naopak pre tých, ktorí do armády nevstúpia? Čo sa bude diať v tom prechodnom období do roku 2006, kedy by mala byť zrušená základná vojenská služba?" Občianske oko chce otvorením verejnej diskusie, ktorá by mala trvať 6 týždňov, vyzvať ministerstvo obrany a Armádu SR, aby na otázky, spojené s profesionalizáciou armády, a teda jej celkovou reformou, diskutovali a vyslali tak občanom signál, prečo je pre Slovenskú republiku výhodné vytvoriť a financovať malú pružnú armádu s vysokým stupňom bojaschopnosti a ovládania najmodernejšej vojenskej techniky, plne kompatibilnú s armádami krajín Severoatlantickej aliancie. Práve ašpirácia Slovenska na vstup do NATO sa stala hnacím motorom reformy armády, ako ju prezentuje súčasná vláda, rezortné ministerstvo i armádne špičky. Aktivisti Občianskeho oka však v súvislosti s požiadavkou postupnej profesionalizácie upozorňujú, že súčasný bezpečnostný vývoj vo svete ani veľmi na výber nedáva, pretože v rámci troch alternatív, a to: žiadna armáda, individuálna obrana (bez medzinárodných garancií) a kolektívna obrana, je jediným východiskom trend, ktorý je zjavný na celom svete, v rámci členských krajín NATO i medzi krajinami ašpirujúcimi na členstvo v ňom. Je ním plne profesionalizovaná armáda, schopná okamžite reagovať na hrozbu nielen vojenského konfliktu, ale predovšetkým dnes aktuálneho teroristického útoku. Potvrdzujú to aj slová nezávislého analytika Vladimíra Kmeca: AUDIO: "Profesionalizácia armády na Slovensku, aj v ostatných štátoch, ktoré sú v našom bezprostrednom okolí, je vyvolaná zmenou bezpečnostného prostredia. To nie je samoúčel, to je skutočne to, čo ten terorizmus - názorný príklad, šialený 11. september v Spojených štátoch - a mnoho ďalších, drogy, prírodné katastrofy a iné veci, ktoré sa vyskytli aj na území Slovenskej republiky, to je ten fenomén, ktorý pôsobí na zmenu štruktúru a kvality ozbrojených síl..." A tak sa pre Slovensko črtá nevyhnutná zmena. Po 133 rokoch sa pripravuje koniec povinnej vojenskej služby, ktorú v krajine, v rámci Rakúsko-Uhorskej monarchie, zaviedli v roku 1868. Slovenská republika by sa tak pridala k už spomínanému trendu, silnejúcemu v rámci NATO, ako aj mimo aliancie. Dnes je profesionálna armáda v 7 členských krajinách. Španielsko, Taliansko, Portugalsko, Poľsko a Česká republika už s transformáciou na "profivojsko" začali. Slovensko však najskôr bude musieť začať s odpoveďami na viaceré otázky, nevyhnutne spojené s takýmto prerodom. Okrem zmeny textu ústavy a úpravy niektorých náväzných legislatívnych noriem, napríklad tiež na otázku, odkiaľ vziať potrebných 80 miliárd korún, akú veľkú chce mať Slovensko armádu, ako sa vysporiadať s brannou povinnosťou v prípade vojenského konfliktu, aký bude postup s brancami v prechodnom období do roku 2006, keďže podľa nedávno vládou schválenej koncepcie "Ozbrojené sily SR - Model 2010" by už na budúci rok mal tohtoročný počet brancov 16 235 klesnúť o 7 tisíc a v roku 2003 o ďalších 2 tisíc. Zatiaľ čo na otázky tohto charakteru musí dať odpoveď štát a vláda krajiny, na to, čo si o profesionálnej armáde, jej potrebe a reálnosti takejto reformy myslia občania, chce dať práve verejná diskusia, iniciovaná v týchto dňoch Občianskym okom.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...