Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       7. november 2001 Poslanci nerozhodli, či "hanobenie" ústavných činiteľov zostane trestným činom Jana Pankovčínová Ani na tretí pokus sa dnes poslancom nepodarilo hlasovaním uzavrieť niekoľkohodinovú rozpravu o dvoch poslaneckých návrhoch na novelizáciu Trestného zákona. Už takmer tradíciou sa stáva "neuznášaniaschopnosť" pléna, pritom vládna koalícia disponuje dostatočnou väčšinou poslaneckých kresiel. K hlasovacej procedúre by tak plénum malo pristúpiť až zajtra predpoludním. Poďme však k podstate návrhov na zmenu Trestného zákona. Prvý podal poslanec SDK Tomáš Galbavý. Jeho zámerom je odstrániť možnosť trestného stíhania osôb, ktoré sa v súčasnom ponímaní dopúšťajú hanobenia prezidenta, vlády, parlamentu, Ústavného súdu a jeho predstaviteľov. Ide o vypustenie podstatnej časti znenia paragrafov 102 a 103, ktoré do trestného práva zakotvil ešte totalitný režim a zneužíval ich často proti ideovým a politickým odporcom. Susedné postkomunistické krajiny, ako Česká republika či Maďarsko, už podobné relikty z trestného práva vypustili. Znenie týchto paragrafov naráža v súčasnosti aj na ústavou garantovanú slobodu prejavu a niekoľko medzinárodných dokumentov o ľudských, občianskych a politických právach, ku ktorým sa SR zaviazala. Podčiarkol to aj poslanec Tomáš Galbavý, pričom však dodal, že možnosť brániť sa proti osobám, ktoré urážajú štátnych predstaviteľov, naďalej existuje. Dodajme však, že len na základe občianskoprávneho procesu, teda bez hrozby odňatia slobody. Na atmosféru parlamentnej rozpravy nepriamo vplýval aj fakt, že pred časom prezident Rudolf Schuster využil práve tieto ešte totalitné ustanovenia Trestného zákona na trestné oznámenie voči redaktorovi denníka Nový Čas Alešovi Krátkemu. Naznačilo to aj vystúpenie predkladateľa Tomáša Galbavého: AUDIO: "Zastávam názor, že zvýšená špeciálna trestnoprávna ochrana, čiže zákon, nie je prostriedkom, ktorým by si prezident republiky mal zaistiť, alebo vynútiť vážnosť a úctu u svojich spoluobčanov. Ochrana prezidentovi, ako aj všetkým verejným činiteľom pred verbálnymi a ďalšími útokmi, ktoré protiprávne znižujú ich vážnosť, je inak prezidentovi a všetkým nám poskytovaná, ako ktorémukoľvek občanovi." Podľa Galbavého verejných činiteľov chráni navyše, na rozdiel od občanov, aj inštitút imunity. Na margo medzinárodných záväzkov v tejto oblasti Galbavý dodal: AUDIO: "Helsinská komisia Kongresu USA v rozhovoroch s predstaviteľmi SR opakovane nastolila otázku zrušenia paragrafu 102 a 103 Trestného zákona v spojitosti so slobodou prejavu, čiže s jej konfliktom. Rovnako posledný monitoring Rady Európy v Štrasburgu tieto paragrafy označil za problémové." Oproti pôvodnému návrh dnes poslanec Galbavý na znak kompromisu navrhol ponechať trestnosť hanobenia republiky a jej štátnych symbolov, teda hymny, zástavy a štátneho znaku. Podľa očakávania vystúpila s pozmeňovacím návrhom za poslancov Kresťanskodemokratického hnutia Anna Záborská. Navrhla doplniť a sprísniť sadzby Trestného zákona v ustanovení, ktoré hovorí o trestnom stíhaní za šírenie poplašnej správy. Kresťanskí demokrati tak reagujú na aktuálnu situáciu zasielania falošných listových zásielok, ktoré predstavujú hrozbu šírenia nebezpečného antraxu. Zásielky "bieleho prášku" bez ďalšej písomnosti totiž podľa KDH nemožno u nás postihnúť vzhľadom na problematickosť výkladu, či ich možno považovať za "správu". Opozícia dávala najavo, že predloženú novelu nepodporí. Spomeňme aspoň poslanca HZDS Pavla Kandráča, ktorý odmietol časté novelizácie Trestného zákona, označil návrh novely za politicky účelový a vyzval predkladateľa na jej stiahnutie. Rovnaký osud - teda bez záverečného hlasovania - postihol aj druhý návrh na novelu Trestného zákona. Podala ho skupina poslancov Demokratickej strany. Na rozdiel od Galbavého, ktorý fakticky žiada rozšíriť ústavne zaručenú slobodu prejavu, návrh DS túto slobodu prejavu istým spôsobom obmedzuje. Poslanec DS Peter Osuský ako predkladateľ žiadal rozšíriť skutkovú podstatu trestného činu propagácie fašizmu a iných hnutí na potlačenie práv a slobôd nielen z verejne prejavovaných sympatií, ale aj na konanie, ktoré "verejne popiera, spochybňuje, alebo sa snaží ospravedlniť zločiny fašizmu, alebo iného podobného hnutia". Hovorí Peter Osuský: AUDIO: "V zásade je mojim apriórnym zámerom potrestať tých, ktorí zneužívajú slobodu slova a kľučkujú v platnom zákone." Polemická diskusia zatiaľ naznačuje takisto neochotu opozície i časti koalície podporiť tento návrh.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...