Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       9. november 2001 Parlament uštedril úder slobode prejavu Jana Pankovčínová Skutočnosť, že poslanci vo štvrtok odmietli vypustiť z Trestného zákona relikty totality - ustanovenia paragrafov 102 a 103 o hanobení prezidenta a ústavných inštitúcií, možno posudzovať z niekoľkých uhlov pohľadov. Politického, odborného a aj aktuálneho v súvislosti so sporom prezidenta Schustera s novinárom Alešom Krátkym. Bližšie súvislosti si už všíma Jana Pankovčínová. Keďže vládna koalícia nechala v právnom systéme komunistické paragrafy na stíhanie ľudí s iným názorom, ide najmä o jej zlyhanie. Z analýzy hlasovania pritom vyplýva, že najmä jej ľavicovej časti - zlyhali Migašovi socialisti a Hamžíkova SOP. Istým spôsobom sa tak vylúčili zo spoločenstva, kam sa verbálne hlásili a ktoré za každých okolností rešpektuje všetky demokratické princípy, vrátane slobody prejavu. Škvrnu tým ale vtlačili na vrub celej koalície, ktorá sa dostatočne neusilovala o politickú dohodu o zákone. Zlyhali aj niektorí právnici, opozičných ale nateraz nechajme bokom. Ťažko sa dá vysvetliť napríklad postoj poslanca SDĽ a šéfa ústavnoprávneho výboru parlamentu Ladislava Orosza, teda právnika špecializujúceho sa na ústavné právo. Najskôr kladne hlasoval za všetky pozmeňujúce návrhy k novele, ale v záverečnom hlasovaní zaujal postoj "zdržujem sa" ako - až na jednu výnimku - všetci poslanci SDĽ na čele s predsedom Migašom. Pritom práve Oroszovi by malo byť jasné, že oba sporné paragrafy sú na hrane, ak už nie ústavne zaručeného práva na slobodu prejavu, tak v rozpore s medzinárodnými záväzkami, ku ktorým sa Slovensko prihlásilo. Ladislav Orosz pre Slobodnú Európu svoj zdržanlivý postoj chabo odôvodňoval tým, že je proti častým novelizáciám Trestného zákona, keď sa už osem rokov pripravuje jeho zásadná rekodifikácia a vláda by ju mala čoskoro predložiť. Zarážajúce je to nielen preto, že aj poslanec Orosz musí vedieť o meškaní rekodifikačných prác, ale najmä preto, že mu o pár minút neskôr neprekážalo hlasovať za novelizáciu toho istého Trestného zákona, len iného paragrafu. Prehrou celej koalície je to aj preto, že z viac ako 80-tich jej poslancov za zrušenie totalitných paragrafov hlasovalo iba 43, plus nezávislí poslanci za DS. Na presadenie novely chýbal jeden jediný koaličný hlas. To, že opozícia - poslanci HZDS a SNS - novelu hromadne nepodporia, bolo zrejmé už vopred. A to vzhľadom na ich neochotu rešpektovať demokratické princípy, vrátane slobody prejavu už v minulosti, keď sa snažili spoločnosť a ľudí s iným názorom umlčať známym zákonom na ochranu republiky. A teraz k právnemu pohľadu na problém existencie paragrafov 102 a 103, ktoré umožňujú odsúdiť na trest odňatia slobody každého, kto verejne "hanobí" republiku, vládu, parlament, ústavný súd a prezidenta. V odbornej verejnosti existujú pochybnosti o súlade týchto paragrafov s ústavou. Konkrétne s článkom 26, ktorý zaručuje právo na slobodu prejavu. O rozhovor sme v tejto súvislosti požiadali bývalého sudcu Ústavného súdu, advokáta Jána Drgonca: RFE: Podľa vášho právneho názoru je potrebné tieto paragrafy z Trestného zákona vypustiť, keďže existuje v občianskoprávnom konaní iná možnosť ochrany ochrany svojich práv? Drgonec: "Nedá sa hovoriť o nejakom druhovom právnom názore, v podstate môj osobný názor je to - je to o individuálnom cítení ochrany jednotlivca, alebo ochrany slobody prejavu v demokratickej spoločnosti. Obmedzenia slobody prejavu v demokratickej spoločnosti sú možné len vtedy, keď sú nevyhnutné. Ja si nemyslím, že tento režim, ktorý platí v Trestnom zákone v SR, je nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. Ja si osobne myslím, že také ustanovenia v Trestnom zákone nemajú čo hľadať, ale je to môj pohľad na vec." Tretí rozmer celej kauzy spočíva v konkrétnom spore medzi prezidentom Schusterom a novinárom Krátkym. Prezidentovi ľudia na Krátkeho podali trestné oznámenie práve na základe sporného komunistického paragrafu 103. Prezidentovi pritom neprekážali ani protesty, že tento paragraf je nástrojom obmedzovania legitímnej kritiky. Prezident totiž mohol využiť inštitút občianskoprávnej ochrany osobnosti. K tejto veci sme sa Jána Drgonca opýtali: RFE: Aj keď je teda medzi trestným a občianskoprávnym konaním zásadný rozdiel, nie je možné prípad novinára Aleša Krátkeho pripodobniť k prípadu Oberschlick alebo Lingens versus Rakúsko? Títo novinári, kritizovali verejne činného politika a vtedy Európsky súd pre ľudské práva uviedol, že hranice príspustnej kritiky sú širšie voči politikovi. Jeden z novinárov dokonca označil jedného z politikov slovom "idiot". Drgonec: "Jörg Heider bol označený za idiota a rakúske súdy rozhodli o tom, že samozrejme, podobný prejav nie je možný vo vzťahu k politikovi, naopak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že Rakúsko v tomto konaní porušilo ochranu slobody prejavu. Podľa toho, ako poznám skutkový stav, týkajúci sa Aleša Krátkeho, že tam Slovenská republika je vlastne na najlepšej ceste zopakovať rakúsky prípad. To znamená predpokladám, že ak dôjde k trestnému stíhaniu alebo akémukoľvek konaniu proti Krátkemu, že na našich súdoch neuspeje a pokladám za značne pravdepodobné, že ak sa prípad dostane do Štrasburgu, že tam bude rozhodnutie v neprospech SR." Na otázku, či by mali slovenské súdy brať do úvahy medzinárodné dohovory, ak sa im prípad Aleša Krátkeho dostane na stôl, Drgonec odpovedal: AUDIO: "Nazdávam sa, že ak by súd nevidel len Trestný zákon, ale ak by videl širšie súvislosti právneho poriadku, tak tam môj pocit je taký, že prezident by nemal uspieť. Teda že by to mala byť sloboda prejavu, ktorá dostane prednosť pred postihom za vyslovenie kritiky." RFE: Z tohto hľadiska potom ale ako vnímate existenciu tých paragrafov v Trestnom zákone? Z tohto hľadiska sú tam úplne zbytočné. Drgonec: "Myslím si, že naozaj čistejšie riešenie by bolo tie ustanovenia z Trestného zákona vypustiť. Čiže dokiaľ sú v zákone, nijaký štátny orgán nemožno akýmkoľvek spôsobom postihovať v úvodzovkách za to, že ich uplatní, ale na druhej strane je to proste silne pochybné, alebo podozrivé ustanovenie. Sú to paragrafy, o ktorých možno uvažovať, veľmi vážne uvažovať, že nie sú v súlade s ústavou, resp. vo vzťahu k Štrasburgu že nie sú v súlade s Európskym dohovorom." Aj keď poslanec SDK Tomáš Galbavý, ktorý návrh na vypustenie paragrafov 102 a 103 parlamentu predložil, vo štvrtok uviedol, že sa s porážkou nezmieri a požiada Ústavný súd, aby posúdil ústavnosť oboch paragrafov, dodajme, že na to potrebuje súhlas pätiny poslancov. Ak ich aj nájde, bude to beh na dlhé trate. Nič sa totiž nemení - za vyslovenie názoru môže štátna moc na Slovensku stále trestať. A s tým úzko súvisí aj to, že je to štát, ktorý si vyberie, koho pred súd postaví a ktorý názor je zlý. Ako za starých čias.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...