Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       9. november 2001 Správy o nedodržiavaní práv Rómov na Slovensku sú podľa vlády nevybalansované Boris Koreň Slovenská vláda tento rok z kapitoly Všeobecná pokladničná správa podporila 90 projektov na zlepšenie situácie rómskej menšiny. Ako dnes uviedla splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity Klára Orgovánová, spolu ide o sumu 30 miliónov korún. Informuje Boris Koreň. Podľa štatistiky splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity Kláry Orgovánovej bolo na Slovensku ku koncu minulého roku 620 rómskych osád. Vo viac ako tridsiatke z nich nie je zavedený zdroj pitnej vody, v stovke z nich nemajú verejný rozvod elektriny a v desiatkach nie je vybudovaná verejná cestná komunikácia. Polovica zo sumy vyčlenenej vládou - 15 miliónov korún - bolo preto určených na projekty, ktoré mali za úlohu zlepšiť sociálne podmienky v osadách. Dostali ich najmä obecné úrady a peniaze im pomohli pri výstavbe vodovodov alebo výstavbe ciest. Zo zvyšnej polovice boli financované sociálno-kultúrne projekty zamerané napríklad na výchovu a vzdelávanie, zamestnanosť a kultúrne aktivity. Okrem prostriedkov zo štátneho rozpočtu je celý rad ďalších aktivít zameraných za zlepšenie situácie Rómov financovaných z medzinárodných zdrojov. Ide najmä o fond Phare, z ktorého prostriedkov sú podporované štyri veľké projekty. Z fondu Phare 98 je to projekt Zlepšenie situácie Rómov na Spiši, v rámci ktorého sú napríklad financovaní rómski asistenti v školách a celý rad komunitných aktivít - kurzy šitia, práca s matkami a deťmi a podobne. Druhý program - Phare 99 - je nazvaný Tolerancia k menšinám a dotáciou 3 milióny 800 tisíc euro je podporený ďalší projekt Phare 2000 - Zlepšenie situácie Rómov v Slovenskej republike. Ako ďalej uviedla generálna riaditeľka sekcie ľudských práv a menšín Úradu vlády Jana Kviečinská, z prostriedkov Európskej únie je financovaný aj netypický projekt Infraštruktúra pre rómske osady, v rámci ktorého by sa pre tri desiatky osád mala vybudovať kompletná infraštruktúra. Treba ešte poznamenať, že všetky uvedené projekty sú realizované nad rámec finančných prostriedkov, ktoré súvisia s plnením Stratégie vlády na riešenie problémov rómskej menšiny. V rámci rozpočtových kapitol jednotlivých rezortov bolo na úlohy súvisiace so stratégiou minulý rok minutých viac ako 165 miliónov korún. V májovom sčítaní obyvateľov, domov a bytov sa k rómskej národnosti prihlásila len malá časť - 90 tisíc - na Slovensku žijúcich obyvateľov rómskeho pôvodu. Vo štvrtok predseda Strany rómskej koalície Ladislav Fizik na stretnutí s novinármi výsledky sčítania medzi Rómami napadol. Tvrdil, že mnohí sčítací komisári robili sčítanie od zeleného stola, obce odmietali za komisárov vymenovať osoby rómskej národnosti a niektorí komisári dokonca Rómov klamali, že ak sa neprihlásia k maďarskej národnosti, nedostanú od Maďarska peniaze, ktoré im prináležia na základe zákona o zahraničných Maďaroch. Slobodnú Európu preto zaujímalo, či splnomocnenkyňa vlády Klára Orgovánová alebo riaditeľka sekcie ľudských práv Jana Kviečinská, nemajú tiež informácie, ktoré by tieto tvrdenia podporili, alebo popreli. Odpovedá Jana Kviečinská: AUDIO: "Ak sa mu to podarí dokázať, že niektorí sčítací komisári postupovali takto, tak my budeme, myslím, obidve rady, keď sa mu to podarí. Keby sme mu mohli pomôcť, tak mu pomôžeme. Ale je to o sčítacích komisároch, nie o výsledkoch sčítania." Splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity Klára Orgovánová však Kviečinskú opravila a povedala, že ona osobne by rada nebola. Na otázku, či nízky počet prihlásených Rómov neovplyvní výšku dotácií tejto národnostnej menšine, Orgovánová uviedla: AUDIO: "Ja dúfam, že nie a predpokladám, že sa vlastne tento počet prihlásených sa ľudí k rómskej národnosti neodrazí na akýchsi stratégiách a koncepciách." V súvislosti s ostrou kritikou slovenskej vlády za nedodržiavanie práv Rómov, ktorá sa v uplynulých týždňoch objavila v správe Open Society Institutu a v správe Ligy aktivistov pre ľudské práva, Jana Kviečinská povedala: AUDIO: "To, čo mi je ľúto na týchto dvoch správach a je im spoločné, je to, že nemôžem povedať, že tie správy sú objektívne a vybalancované. Čo je absolútne základným predpokladom pre to, aby si získali autoritu a mohlo sa s nimi pracovať. Obidve správy podľa Kviečinskej prevzali navzájom niektoré pasáže a ďalšou ich charakteristikou je, že sú politické. Okrem toho podľa nej nevychádzali zo správnej metodológie, ktorá sa bežne pri správach monitorujúcich ľudské práva využíva. V prípade správy Ligy aktivistov pre ľudské práva Kviečinská naznačila, že na jej príprave sa podieľala najmä Rómska občianska iniciatíva Alexandra Patkolóa.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...