Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       27. november 2001 J. Grujbárová: Mediám v kampani nikto nezakázal informovať, nesmú však robiť politickú reklamu Boris Koreň Podľa výkladu Rady Slovenskej republiky pre vysielanie a retransmisiu je zakázaná pred voľbami do samosprávnych krajov volebná kampaň v elektronických médiách. Zákon o voľbách do orgánov samosprávnych krajov, na rozdiel od ostatných takzvaných volebných zákonov, nijako neupravuje podmienky vedenia volebnej kampane v elektronických médiách. Ďalší zákon - o vysielaní a retransmisii - však jednoznačne predpokladá, že každý z volebných zákonov upraví aj príslušné kampane v elektronických médiách, pretože pri ich definovaní sa výslovne odvoláva na takýto osobitný predpis. To viedlo Radu pre vysielanie a retransmisiu, teda takzvanú licenčnú radu, že vo svojom stanovisku schválenom 23. októbra upozornila na zákaz volebnej kampaň v elektronických médiách pred voľbami do samosprávnych krajov. Ako pre Slobodnú Európu uviedla riaditeľka kancelárie rady Jarmila Grujbárová, pri svojom stanovisku vychádzali zo zákazu politickej reklamy v elektronických médiách, okrem prípadov, keď ju nepovolí iný právny predpis. Hovorí Jarmila Grujbárová: AUDIO: "Podľa môjho názoru nie sú splnené v osobitnom zákone predpoklady na to, aby bola upravená volebná kampaň. Jednak časovo, z časového hľadiska, jednak podmienkami. Pretože vysielanie počas volebných kampaní sa značne líši od normálneho vysielania. A tam nie je redakčná zodpovednosť vysielateľa nad týmto vysielaním. Naozaj, tí kandidáti môžu hovoriť o svojich programoch, o tom, čo sú ich zámery, o všetkom. Ten vysielateľ im poskytuje len vysielací čas na to." Slovenská ústava však jasne v článku 2 hovorí, že každý, okrem štátnych orgánov, môže konať, čo nie je zákonom zakázané. Ak teda zákon o voľbách do orgánov samosprávnych krajov nezakazuje a dokonca ani nijako neupravuje volebnú kampaň v elektronických médiách, nebolo by správnejšie pri stanovisku rady využiť tento článok Ústavy? Podľa Grujbárovej: AUDIO: "Keby sme chceli byť aj hneď takí, by som povedala, extenzívni vo výklade zákona, že by sme povedali, že je to možné, tak keď si zoberiete, išlo by o politickú reklamu. Slovenská televízia má tri percentá vysielacieho času povoleného pre reklamu. To znamená, že v rámci týchto troch percent by sa musela vysielať aj táto politická reklama. Musela by spĺňať všetky kritériá na reklamu, to znamená, musela by byť zaradená do blokov, šotov. To znamená medzi zdravotnými potrebami a pracími práškami by bol nejaký kandidát na predsedu VÚC. Viete si to vôbec predstaviť?" Ústava Slovenskej republiky zaručuje každému občanovi aj právo na slobodu prejavu a vyhľadávanie a šírenie informácií. Toto právo je možné obmedziť len zákonom, citujeme: "ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti". Koniec citátu. Podľa Grujbárovej však licenčná rada toto ústavné právo upozornením na zákaz politickej reklamy počas volebnej kampane neobmedzila. Ako ďalej v rozhovore pre Slobodnú Európu Grujbárová uviedla: AUDIO: "My sme v tomto usmernení kládli hlavne dôraz na to, aby sa vysielali objektívne, vyvážené a nestranné informácie a na to, že celé toto vysielanie je v redakčnej zodpovednosti vysielateľa. Kým, ak by to bolo upravené v osobitnom právnom predpise, je, samozrejme, táto politická reklama vyňatá spod redakčnej pôsobnosti vysielateľa." Médiá teda majú zakázanú len politickú reklamu, teda vysielanie dopredu pripravených reklamných spotov, ktoré propagujú kandidátov a ich volebné programy, respektíve prezenutjú ich stanoviská, vysielanie špeciálnych okrúhlych stolov pre kandidátov a podobne. Nikto im však nemôže zakázať, aby v rámci svojich spravodajských a publicistických relácií informovali aj o udalostiach súvisiacich s voľbami - tlačových konferenciách, verejných podujatiach, písali komentáre a analýzy volebných programov jednotlivých kandidátov atď. Ich vysielanie však nemôže mať charakter politickej reklamy, teda nemôže priamo nabádať k voľbe niektorého kandidáta a uprednostňovať ho vo vysielaní. Médiá musia v spravodajských a publicistických reláciách zachovávať zásady objektívnosti a nestrannosti, k čomu ich zaväzuje zákon o vysielaní a retransmisii i licenčné podmienky. Slovenské elektronické médiá - pravdepodobne z obáv, aby sa nedostali do konfliktu s licenčnou radou - si však zľahčili situáciu a možnosť informovať o voľbách do samosprávnych krajov využívajú len minimálne. Rada, koniec-koncov, v súčasnosti už rieši tri podania - na televíziu Markíza, Slovenskú televíziu a Rádio Okey, v ktorých bude posudzovať, či odvysielanie informácií z prípravy volieb nebolo politickou reklamou. Zvolený postoj a usmernenie licenčnej rady teda možno len ťažko odsudzovať, pretože vychádzajú z platných zákonov. To, že zákaz volebnej kampane výrazne poškodzuje kandidátov, ktorí boli obraní o účinný spôsob prezentovania svojich programov a ovplyvňovania voličov, je však nesporné. Poškodzuje aj občanov, pretože ich oberá o informácie, na ktoré majú právo - nejde totiž o obmedzenie práva vyhľadávať a šíriť informácie v záujme ochrany nejakých akceptovateľných záujmov. Tento stav je výsledkom ignorantského postoja vládnej koalície, ktorá aj napriek upozorneniam nenovelizovala zákon o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a neupravila - aspoň dodatočne - podmienky vedenia volebnej kampane. Jej motívy sú však nepochopiteľné, pretože dôsledky neinformovanosti občanov o kandidátoch na posty predsedov VÚC a poslancov regionálych parlamentov môžu byť dramatické a môžu sa výrazne prejaviť aj na volebných výsledkoch a na veľmi nízkej účasti občanov na voľbách.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...