Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       28. november 2001 Pravicová časť koalície a Tretí sektor považujú kompetencie pre ombudsmana za nedostatočné Mária Hlucháňová Poslanci dnes otvorili diskusiu o dvoch významných zákonoch - o Súdnej rade a ochrancovi verejných práv - ale definitívne hlasovanie odložili až na zajtra dopoludnia. Príčina je jednoduchá. Podľa našich informácií totiž viac ako 30 členov zákonodarného zboru je mimo Bratislavy v rámci vrcholiacej kampane pre voľby do VÚC. Keďže oba návrhy zákonov nemajú jednoznačnú podporu koalície, a viaceré strany chcú v pôvodných vládnych textoch zmeniť niektoré paragrafy, parlamentná väčšina sa dnes evidnentne rozhodla "neriskovať" záverečné hlasovania. Vládny návrh, ktorým sa na Slovensku ustanoví Súdna rada, v dnešnej parlamentnej rozprave verbálne podporila aj opozícia. Navrhla však zmeny, ktoré môžu zásadne zmeniť vládou navrhovanú filozofiu tohto nového nezávislého orgánu. Súdna rada by v podstate uzavrela ústavný a zákonný rámec pre nezávislé fungovanie súdnej moci, definovala by presné hranice medzi výkonnou mocou (ministerstvom spravodlivosti) a justíciou. Po odstránení tzv. štvorročných sudcov z ústavy by to bol ďalší krok na ceste k štandardnému fungovaniu súdnictva na Slovensku. 18-členná Súdna rada by totiž mala právomoc predkladať prezidentovi návrhy na menovanie a odvolanie sudcov, rozhodovať o ich preložení, navrhovať hlave štátu kandidáta na predsedu Najvyššieho súdu SR. Osem členov Súdnej rady by navrhovali sudcovia, po troch potom parlament, prezident a vláda. Funkčné obdobie členov Súdnej rady by bolo 5-ročné. Opozícia, presnejšie HZDS, napadlo niektoré paragrafy, ktoré definujú vzájomné kompetencie ministerstva spravodlivosti a Súdnej rady. Hovorí Katarína Tóthová: AUDIO - "Ba na niektorých miestach si dovolím trvdiť, máte snahu svoju kompetenciu na sudcov a ich menovanie si posilniť." Tóthová potom obvinila koalíciu a ministra Jána Čarnogurského, že sa protiústavne pokúsil odvolať šéfa Najvyššieho súdu Štefana Harabina. Túto záležitosť potom poslankyňa HZDS spojila aj so zákonom o Súdnej rade: AUDIO - "Snažíte sa svoj zámer, respektíve plnenie zámeru tejto vládnej koalície odvolať predsedu Najvyššieho súdu SR, na základe návrhu doplnenia paragrafu 50 o nový odsek 3, podľa ktorého by prezident predsedu NS SR mohol odvolať kedykoľvek." V rozprave vystúpil aj predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin, ktorý mimochodom jednoznačne podporil všetky argumenty a návrhy, ktoré predtým vyslovilo HZDS. Zatiaľ len verbálnu podporu dostala koalícia aj v prípade vládneho návrhu zákona o ombudsmanovi, čiže verejnom ochrancovi práv. Podľa vicepremiéra Ľubomíra Fogaša by ustanovenie tohto inštitútu na Slovensku znamenalo: AUDIO - "Musím konštatovať, že naozaj ide o akt, ktorý robíme ako jedna z posledných krajín, ale ide o akt, ktorý v súčasnom období bude prínosom aj z hľadiska stability a garancie základných práv a slobôd." Či bude verejný ochranca prijatý v slovenskom parlamente bez väčších problémov, je však aj napriek nevýraznej rozprave, diskutabilné. Už teraz totiž časť vládnej koalície považuje vládny návrh za štandardný model ochrancu práv, pričom jej pravicová časť ho označuje za tzv. slabého ombudsmana a navrhuje mnohé zmeny. Sklamanie nad vládnym návrhom dnes vyjadrilo aj viac ako sto mimovládnych organizácií, ktoré vyzvali rozšíriť kompetencie pre verejného ochrancu práv. Navrhujú, aby bol napríklad účastníkom správneho koanania, mal možnosť prostredníctvom generálneho prokurátora iniciovať konanie o súlade právnych predpisov pred ústavným súdom a tiež čo najsilnejšie kompetencie pri vybavovaní podnetov. Tieto úpravy presadzujú aj poslanci pravicovej časti koalície. Posilnenú pozíciu verejného ochrancu práv komentoval vicepremiér Ľubomír Fogaš nasledovne: AUDIO - "Ombudsman nie je vecne legitimovaný, a preto nemôže byť účastník konania. Ale práve preto, tu ma zarážajú niektoré návrhy, lebo ich vysvetľujem asi desiaty krát, práve preto sme jednoducho formulovali paragraf 19 tak, že ombudsman má takmer všetky procesné práva, okrem práva podávať opravné prostriedky, čo aj si myslím, by mu neprináležalo. A napriek tomu, že sme ich tam sformulovali, sa navrhuje, aby stal účastníkom konania. No potom musíme prerobiť paragraf 19, a budem nútený ten návrh zobrať späť." Ktorá koncepcia napokon uspeje - či silného či slabého ombudsmana - a či vicepremiér Fogaš napokon vládny návrh zákona o verejnom ochrancovi nezoberie späť, o tom rozhodne slovenský parlament už zajtra.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...