Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       29. november 2001 Parlament schválil vznik Súdnej rady, Slovensko tak urobilo ďalší krok na ceste do EÚ Jana Pankovčínová Poslanci dnes schválili vládny návrh zákona o vzniku a kompetenciách Súdnej rady Slovenskej republiky. Naplnili tak vo februári novelizovanú Ústavu, ktorá zásadným spôsobom posilnila pozície tretieho piliera moci v štáte - a síce nezávislosť justície a sudcov od výkonnej a zákonodarnej moci. Zároveň svojim hlasovaním parlament naplnil aj ďalšie z kritérií na vstup Slovenska do Európskej únie. Dnes schválený zákon - ak ho do pätnástich dní nevráti prezident republiky - nadobudne účinnosť už 1. januára budúceho roka. Súdna rada sa stane najvyšším reprezentatívnym orgánom všeobecného súdnictva, ktorý získa viacero rozhodujúcich právomocí najmä v oblasti výberu a kariérneho postupu sudcov. Hovorí minister spravodlivosti Ján Čarnogurský: AUDIO: "Súdna rada bude rozhodovať o tom vlastne, že kto môže byť sudcom - ona bude navrhovať prezidentovi kandidátov na vymenovanie za sudcov. Súdna rada bude rozhodovať o preložení sudcu, (...) o zásadných otázkach vzdelávania sudcov, disciplinárnych otázkach sudcov a podobne." Zákon teda eliminuje doterajšie zákonné úpravy, ktoré vo vyššej miere umožňovali parlamentu a vláde zasahovať do personálnych vecí v justícii, čím sa oslabovala jej pozícia nezávislého a nestranného orgánu. Dodajme však zároveň, že dnes schválený zákon spolu s ďalšími tohtoročnými zmenami v legislatíve nemožno zatiaľ považovať za definitívne ukotvenie justície v slovenskom právnom systéme. Nie vo všetkých ustanoveniach sa totiž stretávajú s podporou samotných sudcov a je predpoklad, že na základe budúcej praxe sa budú ďalej vyvíjať. K sporným momentom v zákone o Súdnej rade, ktorý napriek žiadosti všetkých sudcovských organizácií i niektorých poslancov parlament neakceptoval, patrí napríklad právo Súdnej rady schvaľovať zásady výberového konania na posty predsedov a podpredsedov súdov. Táto právomoc zostane v rukách exekutívy, teda ministra spravodlivosti, ktorý dá svojho kandidáta posúdiť súdnej rade príslušného súdu a jej verdikt môže, ale nemusí akceptovať pri samotnom rozhodovaní. Posty predsedov a podpredsedov súdov, na ktoré súdne rady nebudú mať priamy dosah, sú previazané so štátnou správou súdov, ktorá patrí do právomoci ministerstva. Práve ministerstvo zo zákona vytvára podmienky na materiálno-technické zabezpečenie súdov. V tejto súvislosti bude aj naďalej navrhovať rozpočet pre súdy a Súdna rada sa k jeho návrhu bude iba vyjadrovať. Poslanci neschválili ani žiadosť na zriadenie kancelárie celoslovenskej Súdnej rady, takže je otázne, v akých priestoroch sa bude schádzať a či bude mať k dispozícii kancelársku techniku. K zásadnej zmene oproti vládnemu návrhu zákona došlo aj v spôsobe kreovania Súdnej rady. Vláda so súhlasom stavovských organizácií navrhla takzvaný osobnostný princíp - teda, aby všetci sudcovia na Slovensku volili svojich osem zástupcov do celoslovenskej rady, pričom osem sudcov, ktorí získajú najviac hlasov, sa následne predloží prezidentovi na vymenovanie. Presadil sa však pohľad parlamentnej opozície a predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina. V Súdnej rade bude mať svojho zástupcu každý z ôsmich krajov, hoci nemá rovnaký počet sudcov. Tento regionálny princíp je víťazstvom parlamentnej opozície, podporenej aj poslancami koaličnej ľavice. Podobne opozícia presadila, aby predseda súdu mal výlučnú právomoc schvaľovať rozvrh práce súdu pri zachovaní povinnosti prerokovať ho so sudcami svojho súdu. Podčiarknime, že tento rok bez súhlasu sudcovskej rady Štefan Harabin rozvrhom práce preložil niekoľkých sudcov Najvyššieho súdu, ktorí kritizovali jeho činnosť, zo senátov, kde roky pôsobili, do iných, v ktorých nemajú dostatok odborných znalostí. Fakt, že sa "harabinovský" princíp odplaty premietol priamo do zákona, je veľkým rizikom pre budúcnosť. Na druhej strane sa posilní aj kontrola samotných sudcov podávaním majetkových priznaní, či v disciplinárnych veciach. Prešiel aj pozmeňovací návrh, aby podnet na disciplinárne konanie mohol iniciovať aj verejný ochranca práv, ombudsman. Zhrnuté a podčiarknuté, parlament dnes síce urobil pozitívny posun, nie však vo všetkých ohľadoch a len čas ukáže, či sa demokratizácia a nezávislosť justície stane aj realitou. Dnes možno predpovedať iba toľko, že detské choroby ju istotne neminú.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...