Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       3. december 2001 Nízka účasť vo voľbách do VÚC je prehrou koalície, SDĽ a SOP začala hrať nebezpečnú hru Mária Hlucháňová Slovenský prezident a predseda vlády sa po dlhšom čase na niečom zhodli. Na margo víkendových volieb do VÚC totiž nezávisle na sebe skonštatovali, že "sú radi, že sa uskutočnili". Vôbec to nie je zhoda náhod, ale veľmi reálne konštatovanie situácie. Ešte začiatkom leta totiž nebolo jasné, či VÚC budú alebo nie, nehovoriac už o voľbách do nich. Po viac ako dvojročnej dišpute o reforme verejnej správy sa napokon veci pohli dopredu. Aj najváhavejšia časť koalície musela zabrať, a odsúhlasiť v parlamente konkrétne kroky na spustenie reformy. Odštartovanie nových samosprávnych regiónov sa im podarilo na poslednú chvíľu. Keď necháme bokom, že išlo skutočne o časovú tieseň, že sa urobilo množstvo ústupkov od pôvodnej reformy, koalícia napokon dokázala začať plniť jeden zo svojich najdôležitejších vnútropolitických sľubov, a to decentralizáciu riadenia štátu. Zásadný priekopnícky krok jej už nikto nemôže ani zobrať a ani umenšiť. O to viac zaráža, že svoj domáci úspech nedokázala politicky spracovať a voličom predať ako jeden zo svojich, zjednodušene povedané, "kvalitných, ak nie luxusných produktov". Katastrofálne nízka účasť voličov v sobotňajších regionálnych voľbách je toho najrukolapnejším dôkazom. Vôbec nepreženieme, že ide o vážnu prehru koalície, ktorej vlastní voliči odkázali, že ich reforma verejnej správy vôbec nezaujíma. Odkaz však mal aj iný, zrejme ešte vážnejší obsah. Verejnosť je z vládnej garnitúry tak znechutená a sklamaná, že využila prvú príležitosť, aby to dala najavo. Reforma a VÚC pravdepodobne boli až na druhom mieste. V prospech tohto konštatovania nahráva aj skutočnosť, že regionálne voľby mali číro stranícky charakter. Že do nových parlamentov zasadnú evidentní politickí súperi. A že sú rozložení do blokov, ktoré sú totožné s tými, ktoré viac či menej oficiálne existujú aj v najvyššej politike. Aj preto sú dnes konštatovania o tom, že budúcoročné parlamentné voľby budú určite vyzerať inak ako tie do VÚC, iba skôr akýmsi zbožným želaním. Niektoré koaličné strany (konkrétne SDĽ a SOP) totiž už teraz neodolali pokušeniu skúsiť si akože "spoluprácu" s HZDS. To, že takéto "zbratanie sa", tolerovala ostatná časť koalície, je prekvapujúce. Vo vyspelých krajinách totiž nebýva zvykom, aby nastali takéto situácie. Tam sa totiž ani na regionálnej úrovni "v mene" pragmatizmu nezabúda na niektoré mantinely, ktoré politické protipóly od seba odlišujú a zamedzujú ich spolupráci na akejkoľvek úrovni. Na Slovensku sú aj v prípade decentralizácie mantinely jasné. HZDS bola roky proti decentralizácii štátu. Naopak, dlhodobo a urputne zosilňovalo centralistické riadenie krajiny, na svoj obraz a úplne nezmyselne rozkrájalo Slovensko na osem krajov. Hnutie posilňovalo štátnych úradníkov s takou vehemenciou, akoby malo vládnuť krajine navždy. Aj ako opozičná strana pokračovalo HZDS v týchto tendenciách, lebo do poslednej chvíle robilo všetko preto, aby sa Dzurindovmu kabinetu nepodarilo reformu verejnej správy naštartovať. To, že SDĽ a SOP na túto minulosť HZDS rýchlo zabudlo, je smutné. Odtiaľto je totiž len krok k tomu, aby sa v parlamentných voľbách dokázalo zabudnúť aj na vážnejšie veci. Napríklad na únos mladého Kováča, na smrť Róberta Remiáša, na odobratý mandát Gauliedera, na hon na slobodné médiá a na tretí sektor. A to je možno cieľ ďalších parlamentných volieb, ktorý chce dosiahnuť HZDS. Časť koalície im v tom začala výdatne pomáhať.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...