Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 11. október 2008       5. december 2001 Vysoké školy na Slovensku sú vo financovaní na chvoste tabuľky krajín OECD aj V4 Oľga Štefucová V súvislosti s odštartovaním schvaľovacieho procesu o rozpočte v parlamente sa dnes s novinármi stretli predstavitelia vysokých škôl. Od poslancov totiž čakajú navýšenie ich kapitoly, ktorá podľa vládneho návrhu vracia objem prostriedkov vyčlenený pre vysoké školy percentom z HDP do roku '94. Predstavitelia Slovenskej rektorskej konferencie, Rady vysokých škôl, Študentskej rady vysokých škôl i Klubu dekanov dnes opätovne upozornili, že podfinancovanie vysokého školstva začína vytvárať priepastný rozdiel medzi Slovenskou republikou a krajinami OECD, rovnako ako s krajinami Višegrádskej štvorky (V4). Ani vládny návrh rozpočtu na budúci rok, ktorý práve dnes začali prerokúvať poslanci zákonodarného zboru, nezakladá perspektívu zlepšenia situácie. Vláda v ňom navrhuje vyčleniť pre kapitolu vysoké školy finančné prosriedky vo výške sedem miliárd, 33 a pol milióna korún. Oproti tomuto roku by sa tak malo dostať na univerzity o približne 840 miliónov viac ako v roku 2001. Percento podielu z HDP na vysoké školy by sa tak zvýšilo z tohtoročných 0,64 na 0,67, rozhodne však nemožno hovoriť, podľa vyjadrení akademických funkcionárov, o posune, ktorý si v súčasnej finančnej podvyživenosti vyžaduje slovenské vysoké školstvo. Ak sme už spomenuli rozdiely v rámci medzinárodných porovnaní, uveďme konkrétne, že menšie percento z HDP ako Slovensko už na vysoké školy nevydáva z krajín OECD nik, pričom v rámci tohto zoskupenia je priemer 1,33 a pred poslednou Slovenskou republikou sú Taliansko a Turecko s 0,88 percenta. Horšie však vychádza porovnanie s krajinami V4, teda tými, ktoré mali zhruba rovnakú štartovaciu pozíciu, kde priemer je niečo vyše jedného percenta. Predstavitelia vysokoškolských ustanovizní z uvedených dôvodov upozorňujú poslancov parlamentu a vládu, že ich požiadavky na navýšenie kapitoly nie sú výrazom "bezohľadnej chamtivosti" /pri znalosti výkonnosti ekonomiky/, ale pudom sebazáchovy. Z tohto pohľadu požadujú o 563 miliónov korún viac, ako navrhuje vláda. Hovorí predseda Rady vysokých škôl Libor Vozár: AUDIO: "Nazdávame sa, že navýšenie, tak ako sme to požadovali, by aspoň čiastočne dokázalo kryť schodok vysokých škôl a bolo by dobrým impulzom pre to, aby vysoké školy boli viac konkurencieschopné, než sú teraz po istej absencii financovania v minulom období." Požadované navýšenie o 563 miliónov by podľa akademických funkcionárov malo smerovať predovšetkým do oblasti rozvoja vysokých škôl, ich reformy, na vedu a výskum, do mzdovej a sociálnej oblasti. Všade tam za posledné 4 roky výrazne poklesla úroveň financovania, pričom následky tohto procesu badať v znižovaní kvality vzdelávania, rapídnom poklese vybavenosti a infraštruktúry univerzít a fakúlt, v úbytku kvalitných pedagógov, ale aj v znižovaní konkurencieschopnosti slovenských vysokých škôl na európskom vzdelávacom trhu. Odpoveď na otázku, či si práve takéto smerovanie môže Slovensko dovoliť, je dopredu jasná. Ako upozornil na dnešnej tlačovej besede prezident Slovenskej rektorskej konferencie Milan Dado... AUDIO: "Tento vývoj, ktorý dnes máme vo vysokom školstve, je veľmi nebezpečný. Myslím si, že smeruje do prostredia určitých banánových vzťahov. A od vysokoškolského vzdelávania, na jeho kvalite závisí veľmi významne aj to, ako bude fungovať ekonomika tohto štátu. Záleží na ňom aj to, aké investície naň pôjdu. Či to budú balíky, ktoré budú na podporu nejakej jednoduchej výroby, alebo to budú balíky, ktoré budú pre podporu sofistikovanej výroby, na základe ktorej sa môže ekonomika štátu hýbať ďaleko rýchlejšie dopredu." Iný, doslova rozpor, vzniká medzi deklaráciami vládnych strán o potrebe zvyšovať podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí na celkovej populácii a medzi znižovaním objemu finančných prostriedkov pre tento stupeň vzdelávania. V porovnaní s rokom '92 zvýšili vysoké školy počty študentov na dvojnásobok, pritom ale navrhovaný rozpočet na rok 2002 predstavuje iba 92 percent reálneho rozpočtu spred desiatich rokov. Požiadavky vysokých škôl o navýšení kapitoly v budúcoročnom rozpočte našli zatiaľ podporu v parlamentnom výbore pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, a čiastočne aj vo výbore pre rozpočet a menu. Akú podobu však bude napokon mať rozpočet na rok 2002 pre vysoké školy, je ešte predčasné hovoriť. Čísla, ktoré sme však dnes uvádzali, hovoria jasnou rečou o tom, že je najvyšší čas zvážiť, čo bude pre Slovensko väčšou stratou: či "obetovanie" väčšieho objemu peňazí na vzdelávanie, alebo strata kontaktu s vyspelými krajinami v tejto citlivej oblasti.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...