Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 11. október 2008       5. december 2001 Alojz Lorenc aj prokurátor sa voči rozsudku vojenského súdu odvolali Milan Žitný Vojenský obvodový súd v Bratislave uznal dnes posledného šéfa Štátnej bezpečnosti a 1. námestníka FMV ČSSR Alojza Lorenca vinným pre trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa v spolupáchateľstve, avšak nestotožnil sa s návrhom vojenského prokurátora, ktorý navrhoval trestnú sadzbu tri roky. Senát vojenského súdu zúžil skutkovú podstatu trestného činu a znížil výmer trestu na 15 mesiacov s podmienečným odkladom na tri roky. Rozsudok ešte nie je právoplatný, pretože Alojz Lorenc i vojenský prokurátor Dušan Kováčik sa okamžite proti rozsudku odvolali. Najdlhší súdny proces od roku 1989 tak bude pokračovať na Vyššom vojenskom súde v Trenčíne. Bezprostredne po skončení pojednávania odpovedal Lorenc stručne na otázku STV, prečo sa odvolal: AUDIO: "Všetko, čo som chcel, som povedal. Vy ste profesioálny redaktor, a vy ma neustále tlačíte k čomusi, čo ja už povedať nechcem." Predseda senátu Vojenského obvodového súdu v Bratislave uviedol v odôvodnení rozsudku, že dôkazy, zhromaždené obžalobou, preukázali, že bývalý šéf Štátnej bezpečnosti Lorenc sa v období od októbra 1988 do 17.novembra 1989 podieľal na organizovaní a nariaďovaní zadržiavania 11 občanov pred rôznymi historickými výročiami a občianskymi demonštráciami na 48 hodín, čím Lorenc porušil aj v tom čase platné zákony. Súd neuznal Lorencovu argumentáciu, že sa riadil platnými právnymi normami a ich odborným výkladom, pretože podľa súdu príslušný paragraf hovorí o zadržaní osôb pri páchaní výtržnosti, nie však o ich zadržaní pre podozrenie z budúceho páchania výtržností. "Nemožno zadržať nikoho podľa tohto paragrafu predtým, než k výtržnosti dôjde," konšatoval súd. Pri nízkej sadzbe podmienečného trestu súd prihliadal k viacerým okolnostiam. Vzhľadom k tomu, že v pôvodnom československom spise obžaloba z roku 1992 uvádzala takmer tristo poškodených, za čo bol Lorenc spolu s dvoma českými funkcionármi FMV odsúdený vojenským súdom v Tábore v roku 1992 na štyri roky, v slovenskom spise je uvedených len jedenásť poškodených osôb. To podľa súdneho senátu nemožno kvalifikovať ako masívne akcie zadržiavania. "Mohli sme hodnotiť iba dôkazy, uvedené v slovenskom vyšetrovacom spise," uviedol predseda senátu. Príčinou tohto nízkeho počtu poškodených v slovenskom procese s Alojzom Lorencom spôsobila podľa bratislavského vojenského súdu neochota českých orgánov, najmä Úradu pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu MV ČR v uplynulých rokoch a nezáujem jeho vtedajšieho šéfa, dnes už nebohého Václava Bendu, spolupracovať v rámci medzištátnej zmluvy o právnej pomoci so slovenskými orgánmi. Námestník UDV MV ČR Pavel Bret, ktorý pôsobí na úrade už od čias dr.Bendu, túto námietku v rozhovore pre Slobodnú Európu odmietol. "Pokiaľ sa na nás slovenské orgány obrátili, tak sme sa snažili promptne vyhovieť. Ale v rámci tohto promptného konania musíme rešpektovať platné zákony Českej republiky a ČR nepripúšťa, aby boli kladené sugestívne otázky, ktoré predložil slovenský vyšetrovateľ a aby sa tak z poškodených osôb de facto robili páchatelia," uviedol pre Slobodnú Európu Pavel Bret. Zároveň poskytol aj časový prehľad stykov so slovenskými kolegami. Typ sugestívnych otázok, ktoré navrhoval slovenský vyšetrovateľ položiť poškodeným osobám, bol podľa Breta nasledovný: AUDIO: "Akú trestnú činnosť ste vyvíjali voči Československej socialistickej republike?' A podobne. To sme odmietli akceptovať ako otázky sugestívne a odkázali sme na už právomocné rozhodnutie a naviac spisový materiál, ktorý bol súčasťou odovzdania rozsudku. Potom však SR toto neakceptovala a požiadala znovu a my sme im ponúkli súčinnosť, ponúkli sme im priestory, aby si tých občanov, pokiaľ trvajú na tomto stanovisku, vypočuli sami. Od toho bolo upustené a 26.1.1998 vydal Krajský úrad vyšetrovánia v Bratislave uznesenie, že trestné konanie prerušuje pre neprítomnosť poškodených." Slovenský vyšetrovateľ odôvodnil v januári 1998 prerušenie stíhania okrem iného aj tým, že pobyt slovenských orgánov činných v trestnom konaní za účelom vypočutia všetkých poškodených v ČR by trval niekoľko mesiacov a znamenal by aj nemalé finančné náklady. Z tohto dôvodu sa počet poškodených, ktoré slovenské orgány napokon vypočuli, scvrkol z takmer tristo občanov na jedenásť. Alojz Lorenc poukázal vo svojej obhajobe aj na túto skutočnosť. Zároveň však pred súdom uviedol, že sa poškodeným už v minulosti ospravedlnil. AUDIO: "Viackrát i to som tuná povedal, v médiách, pred súdom v Tábore, v mojej knižke, pokiaľ ste si ju prečítali. ja nemôžem donekonečna neustále pri každej príležitosti sa ospravedlňovať, pretože by som zdegradoval ten samotný akt ospravedlnenia."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...