Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       2. január 2002 G. Mesežnikov: „Niektoré názory pána prezidenta sú problematické“ Oľga Štefucová Aké signály vyslané v prezidentovom novoročnom prejave zachytil Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky zisťovala Oľga Štefucová. RFE: „Pán Mesežnikov, názory na prejav prezidenta republiky možno všeobecne zhrnúť do jediného: ničím neprekvapil, nijako nevybočil z rámca, na ktorý sme si u neho zvykli. Našli by ste Vy v prejave Rudolfa Schustera nový signál, alebo ako na Vás vôbec zapôsobil? G. Mesežnikov: Na mňa zapôsobil tým, že bol vecnejší ako jeho predchádzajúce prejavy, v ktorých hodnotil spoločenský vývoj. Myslím si, že k pozitívam tohto prejavu patrí jednoznačné prointegračné smerovanie. Vo svojom prejave vyzdvihol dôležitosť pozvánky Slovenskej republiky do NATO, vstupu Slovenska do Európskej únie. Pokiaľ ide o jeho hodnotenie celospoločenského vývoja na Slovensku skutočne nevybočil za rámec svojich tradičných predstáv. Myslím si, že niektoré názory, ktoré vyslovil vo svojom prejave, sú problematické. RFE: V reakciách tak politikov, ako aj v médiách, na prezidentov prejav je čitateľná výhrada voči jeho skĺznutiu do hodnotenia stavu spoločnosti. Pritom miestami ostrú kritiku vlády vyvážil miernym, alebo uvážlivým tónom voči opozícii. Možno práve tento moment vnímať ako istý signál – pochopiteľne s ohľadom na udalosti, ktoré Slovensko v roku 2002 čakajú? G. Mesežnikov: Myslím si, že porovnaním volebného obdobia ´94 a ´98 a teda terajšieho volebného obdobia, podľa mňa, sa dopustil určitého zjednodušenia situácie, pretože keď hovoril, že voľby v roku 2002 a vládnutie po roku 2002 bude o inom ako v roku ´94 a ´98, dal na jednu rovinu nie celkom porovnateľné veci. Pretože zatiaľčo vládna koalícia na čele s HZDS v rokoch ´94 a ´98 skôr diskvalifikovala krajinu v úsilí o vstup do NATO a Európskej únie. Naopak, vláda, ktorá prišla po voľbách ´98 obnovila integračné šance Slovenska. Pán prezident zopakoval aj svoju interpretáciu spoločenského vývoja, ktorú prezentoval pred polrokom vo svojom vystúpení v parlamente. Myslím si, že tu naozaj nepovedal nič nové, myslím si, že by pri takomto hodnotení nemala chýbať povedzme aj väzba na žiadané reformné opatrenia a prípadné zvýšenie životnej úrovne. Pretože na jednej strane dá sa súhlasiť s tým, ako pán prezident hodnotí povedzme nespokojnosť obyvateľstva, na druhej strane je jasné, že k zlepšeniu môže dôjsť iba v dôsledku razantných reformných krokov a tieto razantné reformné kroky môže v prvopočiatočnom období prinášať aj určité komplikácie. Čiže, myslím si, že by bolo namieste vyzvať občanov k trpezlivosti a pochopeniu zložitosti situácie a zas do určitej miery povzbudiť občanov k tomu, aby vnímali tento vývoj ako celkom pochopiteľný a nevyhnutný. RFE: Za isté nepochopenie tej aktuálnej politickej situácie a vývoja na Slovensku zo strany prezidenta možno chápať aj to, že hovoril o vláde, ktorá nastúpi, že bude o niečom inom. A orgány rovnako Európskej únie ako aj Severoatlantickej aliancie hovoria o tom, že je potrebné zachovať istú kontinuitu medzi vládou nasledujúcou a tou, ktorá bude tohto roku končiť. G. Mesežnikov: Áno. Pán prezident vlastne vyslovil nádej, že vláda bude nadväzovať na to pozitívne, čo od roku ´98 na Slovensku bolo zaznamenané v spoločenskom vývoji. Avšak podmienkou musí byť aj zodpovedajúce zloženie vládnej koalície. Pretože vieme, že v poslednom čase zo strany obidvoch integračných zoskupení sa objavujú signály, že v prípade, keď zloženie budúcej vlády bude povedzme podobné, ako zloženie vlády v období ´94 a ´98, šance krajiny na úspešnú integráciu budú znížené. A myslím si, že z tohto hľadiska je oveľa dôležitejšie ako všeobecná podpora vstupu obyvateľstva, práve konštelácia politických síl a politický štýl tých strán, ktoré budú tvoriť vládu. RFE: Prezident celkom konkrétne ocenil podporu opozičného HZDS smerom k vstupu do NATO a Európskej únie. Dá sa to vysvetliť pán Mesežnikov aj tak, že ide o akúsi prípravu prezidenta na budúcu dobrú spoluprácu s víťazom parlamentných volieb? G. Mesežnikov: Pán prezident pochopiteľne bude akceptovať akékoľvek výsledky parlamentných volieb. Ale tu by som chcel pripomenúť, že niekoľkokrát v roku 2001 sa pán prezident kriticky vyjadroval o možnosti účasti HZDS na moci po roku 2002 práve z hľadiska napĺňania integračných ambícií Slovenska. Predpokladám, že pán prezident si uvedomuje dôležitosť vytvorenia takej vládnej zostavy, ktorá bude naozaj akceptovateľná, tak v NATO, ako v Európskej únii. Pochopiteľne, že je dôležité nielen to, ako tá-ktorá politická strana deklaruje svoje zahraničnopolitické priority, ale aký praktický politický štýl uplatňuje pri vládnutí. A tu vieme, že bolo to práve HZDS, ktoré svojim autoritárskym štýlom prakticky zmarilo šance Slovenska stať sa súčasťou NATO v prvej vlne rozširovania.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...