Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       4. január 2002 Prvý rok infozákona: Zlepšila sa informovanosť, menej však vzťah úradníkov k občanom Boris Koreň Rok uplynul od účinnosti zákona o slobodnom prístupe k informáciám, od ktorého si jeho navrhovatelia podporovaní masívnou kampaňou mimovládnych organizácií sľubovali radikálnu zmenu vzťahu verejných úradov k občanom. O tom, aká je skutočnosť, hovorí Boris Koreň. Začneme úplne čerstvou príhodou, ktorá sa odohrala dnes popoludní. Minister spravodlivosti Ján Čarnogurský prijal nového veľvyslanca Spojených štátov amerických Ronalda Weissera. Naša rozhlasová stanica sa ako jediné médium zaujímala o priebeh ich rozhovoru, ktorý sa z predpokladanej trištvrte hodiny predĺžil na hodinu a pol. Dostali sme odpoveď, že išlo o priateľské stretnutie a pán minister o ňom nebude informovať. Nešlo však pritom o súkromné posedenie ministra s veľvyslancom pri káve, ale o oficiálne prijatie, avizované naviac v štátnej tlačovej agentúre. Minister však - hoci témou rozhovoru, ako sme sa dozvedeli, boli aj stanoviská USA k alternatívam vývoja po nadchádzajúcich parlamentných voľbách - nepovažoval za potrebné poskytnúť o tomto oficiálnom stretnutí informácie verejnosti. Od prijatia zákona o slobodnom prístupe k informáciám si zainteresovaní - občania, novinári i mimovládne organizácie - sľubovali prelomenie dovtedajšej tradície vo vzťahu úradov k občanom. Čo nie je tajné, je verejné a občan musí dostať každú takúto informáciu - tieto pravidlá mali priniesť zásadnú zmenu v poskytovaní informácií každým úradníkom plateným z daní. Infozákon neumožňuje utajovať informácie o používaní verejných prostriedkov, čo malo byť aj účinnou zbraňou v boji proti korupcii a protekcionizmu pri verejných objednávkach. Reakcie úradov na prijatý zákon však boli rôznorodé. Už prvé mesiace jeho platnosti sprevádzala kauza prijímania všeobecne záväzných nariadení poslancami obecných zastupiteľstiev, ktoré vydávali zoznamy utajovaných skutočností. Teda takých informácií, ktoré občania ani podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám nemôžu dostať. Drvivá väčšina týchto predpisov pritom mala spoločné jedno - utajovala pred občanmi aj také informácie, na ktoré majú právo, pretože súvisia s priebehom rozhodovacieho procesu orgánov samosprávy a s používaním verejných zdrojov. Prvé reakcie časti samospráv na infozákon boli teda úplne opačné, ako tento predpokladal - namiesto toho, aby stransparentnili svoje rozhodovanie, rozhodli sa takýmto spôsobom zákon obísť. Dnes - keď je už niekoľko mesiacov platný nový právny predpis o utajovaných skutočnostiach - sú tieto všeobecne záväzné nariadenia obcí bezpredmetné. Z dlhodobo prebiehajúceho monitoringu dodržiavania infozákona, ktorý realizuje Nadácia občan a demokracia v spolupráci s ďalšími mimovládnymi organizáciami vyplýva, že situácia v poskytovaní informácií sa po prijatí infozákona skutočne zlepšila. Spočiatku boli omnoho lepšie pripravené štátne orgány a úrady miest a obcí mali pri poskytovaní informácií veľa nedostatkov. Aj tu sa však s pribúdajúcimi mesiacmi situácia upravovala a starostovia a primátori sa postupne zmierili už aj s tým, že na požiadanie ktoréhokoľvek občana musia zverejniť "dokonca" aj výšku svojich platov a odmien. Čo sa však stále nezmenilo, je nízka kompetentnosť úradníkov v štátnej správe i v samospráve, ktorí sa ešte stále boja, aby zverejnenie nejakej informácie neposudzovali ich nadriadení ako prekročenie služobných povinností. Preto stále aj získanie informácie, ktorú je možné dostať okamžite telefonicky, trvá často niekoľko zbytočných dní. Jedna z najväčších obáv pri prijímaní infozákona sa týkala predpokladaného počtu žiadostí o informácie od občanov. Niektorí úradníci dokonca zasvätene tvrdili, že dôjde k znefunkčneniu úradov, pretože ich pracovníci budú zavalení takým množstvom žiadostí o informácie, že nebudú mať kapacity na svoju prácu. Nestalo sa tak, naopak - počet takýchto žiadostí je až prekvapujúco nízky a aj na ministerstvách sa pohybuje iba od niekoľkých desiatok až po nanajvýš niekoľko sto za celý rok. Na väčšine ústredných orgánov štátnej správy boli preto špeciálne oddelenia na poskytovanie informácií občanom, ktoré boli pred účinnosťou zákona výrazne personálne posilnené, postupne rušené, alebo obmedzované. Nezáujem občanov o informácie súvisí s nedostatkom občianskeho sebavedomia Slovákov, ktorí sa informácií nedožadujú, hoci dnes už na to majú nielen ústavnú, ale aj zákonnú podporu. Aj tak sa ale v hlavách štátnych i samosprávnych byrokratov zrodilo niekoľko návrhov na novelizáciu infozákona, ktoré majú spoločný cieľ obmedziť súčasný rozsah sprístupňovaných informácií. Monitoringy mimovládnych organizácií i vlastné skúsenosti nás na záver oprávňujú skonštatovať, že za prvý rok účinnosti zákona o slobodnom prístupe k informáciám skutočne došlo na jednej strane k zlepšeniu informovanosti verejnosti. Na druhej strane sa však, pokiaľ ide o vzťah úradov k občanom, toho veľa nezmenilo. Presviedčajú sa o tom, ostatne, každý deň na vlastnej koži a rovnako hovorí aj naša novinárska skúsenosť. Ochota informovať sa líši od úradu k úradu a niekedy dochádza k absurdnej situácii, že komunikácia úradu s verejnosťou sa po prijatí infozákona dokonca skomplikovala. Je však jasné, že aj úradníkov treba vychovávať a rýchlosť zmeny ich správania sa bude priamo úmerná tlaku a vytrvalosti občanov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...