|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 28. august 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
7. január 2002
|
Banskobystrická Rooseveltova nemocnica porušila zákon
|
Oľga Štefucová
|
Najnovšie informácie okolo kauzy implantovania neregistrovaných očných šošoviek - aj osem rokov po záruke, pritom zároveň niekoľkokrát resterilizovaných - na Očnej klinike Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici iba odkrývajú pomyselný vrchol ľadovca v slovenskom zdravotníctve. Navodzujú čoraz konkrétnejšiu verziu o jeho skutkovom stave.
Šéf Očnej kliniky patril roky k špičkám vo svojom odbore. Ak niekoho operoval Milan Izák, považovalo sa to nielen za šťastie, ale zároveň aj za záruku, že jeho zrak bude opäť v poriadku. Toto pracovisko patrilo na Slovensku k „najvychytenejším“, hoci sa sem tam objavovali aj správy o nie celkom bezúhonných spôsoboch, ako sa do okruhu pacientov očnej kliniky môže radový pacient dostať. Lenže deformovaná štyridsaťročná prax zdravotníckych pracovísk socialistického Československa zanechala svoje stopy, možno iba „všimné“ je o čosi vyššie. Prvé správy o výsledkoch kontroly revíznych lekárov Všeobecnej zdravotnej poisťovne prenikli na verejnosť v máji minulého roka. Šokujúce informácie o používaní preexpirovaných vnútroočných šošoviek, navyše na Slovensku neregistrovaných, rôzneho typu a krajiny výroby, vyvolali doslova búrku. Pochopiteľne predovšetkým medzi pacientmi, ktorí sa v rokoch 1998 až 2000 podrobili operácii oka práve v banskobystrickej Rooseveltovej nemocnici. Vedenie nemocnice, rovnako ako šéf očnej kliniky, obvinenia a závery kontroly Všeobecnej zdravotnej poisťovne odmietli.
Mimoriadna kontrola ministerstva totiž potvrdila viacero porušení zákona, pracovníci Očnej kliniky sú podozriví z nezákonného experimentovania na pacientoch. Tým totiž v už spomínanom období implantovali šošovky dávno po záruke, pričom kontrolóri odmietajú argumentáciu banskobystrických špecialistov o možnosti niekoľkonásobnej restirilizácie implantátov. Kontrolóri naviac upozorňujú aj na chaos, ktorý bol zistený v evidencii o nadobudnutí šošoviek.
Žiadalo by sa povedať „chvalabohu“, že niekto dotiahol kontrolu v zdravotníckom zariadení do konca. Lenže ona zatiaľ nie je ani dotiahnutá do konca, navyše celý prípad vyvoláva viacero otáznikov. Predovšetkým, ako je možné, že celý prípad odkryli až revízori zdravotnej poisťovne? Ako je možné, že sa na dvojročných praktikách Očnej kliniky podieľal team špičkových špecialistov bez toho, aby na to nereagovalo vedenie nemocnice? Ako je možné, že na prvé signály nereagovalo vedenie Rooseveltovej nemocnice oficiálnym spôsobom, tj. predložením dôkazov o získavaní a nakladaní s očnými implantátmi? Ako je možné, že ministerstvo zdravotníctva tento stav vôbec pripustilo, keďže klinika musela v rámci finančného hospodárenia vykazovať nákup nových implantátov? Ako sa tento nákup v prípade dovozu uskutočňoval, keďže všetky zdravotnícke pomôcky, liečivá a lieky musia - v súlade so slovenskou legislatívou - prechádzať schvaľovacím procesom Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv? Atakďalej, atakďalej, otázok je ešte oveľa viac.
Na ministerstve zdravotníctva sa Slobodná Európa zaujímala o dohru celého prípadu. Teda, či minister po uzavretí kontroly v súlade s právomocami odvolá riaditeľa Rooseveltovej nemocnice, respektíve aký bude postup rezortného štátneho orgánu voči pracovisku, ktoré takýmto spôsobom porušilo nielen zákon, ale aj elementárnu zdravotnícku etiku a morálku? Na odpoveď si podľa riaditeľa tlačového a informačného odboru ministerstva budeme musieť počkať do konca týždňa. Rovnako odmietavo sa k našej žiadosti o informácie vyjadril aj riaditeľ Nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici Michal Bucek. Stanovisko vedenia nemocnice bude vraj zverejnené v utorok.
Nech však záver kauzy na Očnej klinike v Roseveltovej nemocnici dopadne akokoľvek, podozrenie z korupcie, ktorá umožnila dovoz neregistrovaných šošovie je tu zjavné, podobne ako aj nízka morálka zdravotníckych pracovníkov. Tá by totiž práve v tejto oblasti mala stáť nad zákonom. O jeho závažnom porušení sme hovorili, a na rozdiel od litery zákona sa nemeria paragrafmi, ale čistým svedomím. O tom však v tomto prípade nemožno hovoriť. Minimálne pacientovi, ktorým sa celý kolobeh v zdravotníctve začína i končí, zostal zdravotnícky personál z očnej kliniky v Banskej Bystrici veľa dlžný. Položiť však treba aj otázku, kto a čo mu takéto počínanie umožnilo. V spoločnosti, kde je na hrane zákona všeličo, stačí iba málo, aby bol prekročený.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|