Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 29. august 2008       8. január 2002 Hrozí riziko, že prvému slovenskému obmudsmanovi bude chýbať nielen zákonná, ale aj osobnostná autorita Boris Koreň Zákon o slovenskom ombudsmanovi sa rodil v súboji dvoch úplne odlišných koncepcií. Prvá, prezentovaná vicepremiérom pre legislatívu Ľubomírom Fogašom, obhajovala najmä záujmy prokuratúry ako hlavného ochrancu zákonnosti, a preto ombudsmanovi prisudzovala iba minimálne právomoci. Vznik silného verejného ochrancu práv by podľa tejto filozofie znamenal neprípustné narušenie pravidiel, na základe ktorých funguje slovenský právny systém. Vicepremiér Pál Csáky sa snažil postupovať viac v súlade s mimovládnymi organizáciami, ktoré presadzovali vznik inštitútu ombudsmana so silnými právomocami, aby priamo zo zákona mohol nielen na porušovanie práv a slobôd upozorňovať, ale mal aj aktívne nástroje k náprave zistených nezákonných, alebo mimozákonných postupov verejných úradov. Prijatý zákon je označovaný ako kompromis, a preto s ním logicky nie sú spokojní ani odporcovia tohto inštitútu, ani mimovládne organizácie. Ombudsman bude mať nakoniec právomoci porovnateľné s kompetenciami tohto inštitútu vo väčšine ostatných európskych krajín. Na základe sťažností občanov, alebo právnických osôb, že boli porušené ich základné práva a slobody, bude ombudsman môcť napríklad vyžadovať potrebné spisy, doklady a vysvetlenia a orgány verejnej správy budú povinné vysporiadať sa s dôkazmi a opatreniami, ktoré navrhne. Ombudsman bude mať právomoc podávať príslušným orgánom návrhy na zmeny a zrušenie všeobecne záväzných predpisov, pri ktorých zistil porušenie práv a slobôd a podobne. Poslanci však nakoniec nenašli odvahu na schválenie niekoľkých zásadných pozmeňovacích návrhov, ktoré by slovenského ombudsmana posúvali jednoznačne do roviny silného ochrancu základných práv a slobôd. Poslanci neschválili ustanovenia o práve na priame vstupovanie do správneho konania, v ktorom by mal ombudsman status takzvanej oprávnenej osoby, a tiež o práve ombudsmana iniciovať cez generálnu prokuratúru podnet na Ústavný súd o nesúlade právneho predpisu s Ústavou. Slovenský ombudsman nemá ani právo zákondarnej iniciatívy. Paradoxne však návrh Ivana Gašparoviča z HZDS - ktoré vznik inštitútu ombudsmana nepodporovalo - prispel k posilneniu jeho právomocí - bude mať aj právo podať návrh na disciplinárne konanie pri previneniach sudcu vo veciach nesúvisiacich s jeho rozhodovacou právomocou. Autorita tohto nového inštitútu v spoločnosti i medzi byrokraciou vo verejnej správe bude pri nedostatku zákonných právomocí o to viac závisieť od vhodného výberu prvého ombudsmana. Známe sú už viaceré návrhy politických strán, ktoré svedčia o tom, že ani pri nominácii kandidáta na verejného ochrancu práv nedokázali prekonať svoju politickú zaťaženosť. SDĽ tak navrhla človeka zo svojho prostredia - viceprezidenta odborovej ústredne Igora Lenského, KDH postupovalo rovnako pri nominácii prvého námestníka generálneho prokurátora Martina Lauka. Rovnako uvažovala aj Matica slovenská, ktorej predstava o ombudsmanovi je zhmotnenená v spisovateľovi Ladislavovi Ťažkom, pre Maticu dostatočne národne orientovanom, avšak bez šance na úspech pri voľbách v parlamente. Rómske mimovládne organizácie by na tomto poste chceli vidieť Tibora Lorana, jeho nominácia je však len symbolická. Sympatickejšie vyzerá kandidatúra predsedníčky Okresného súdu v Banskej Bystrici Jany Dubovcovej, ktorú na tento post podporujú SDKÚ, DS a ANO. Sudkyňa Dubovcová stojí mimo politického spektra a výrazne presadzovala kampaň proti korupcii v súdnictve. No a nakoniec tu máme ešte kandidáta mimovládnych organizácií, bývalého banskobystrického sudcu, dnes advokáta Jána Hrubalu, zaoberajúceho sa už niekoľko rokov práve ochranou ľudských práv. O názor na výber prvého slovenského ombudsmana sme požiadali výkonnú riaditeľku Slovenského helsinského výboru Ingrid Baumannovú. Podľa nej: AUDIO: "Mal by to byť človek, ktorý má renomé na jednej strane, na druhe strane aj istú odbornosť a samozrejme mal by to byť človek, ktorý má šancu byť priechodný, byť odhlasovaný, alebo teda byť zvolený za ombudsmana spôsobom, akým ho rieši súčasný zákon." Spomedzi menovaných kandidátov Slovenský helsinský výbor neuprednostňuje žiadneho, pričom však navrhovanie kandidátov, spojených s politickými stranami, nepovažuje za dobré. Ako Ingrid Baumanová ďalej povedala: AUDIO: "V každom prípade si myslím, že je strašne dôležité, aby sa aj politické strany vyhli politickým nomináciám a kandidátkam, pretože to neprospeje občanovi, ktorý sa bude obracať na ombudsmana, keď to bude osobnosť, ktorá bude priechodná, alebo bude rešpektovaná len jednou časťou politického spektra." Pri posudzovaní jednotlivých kandidátov Slovenský helsinský výbor považuje popri ich odborných a osobnostných vlastnostiach za najdôležitejšiu ich nezávislosť. Podľa Baumannovej nie je zárukou nezávislosti to, ak sa politik pred kandidatúrou vzdá svojho členstva v strane. AUDIO: "Myslím si, že vzhľadom na to, že ho volí parlament, tak tam mala byť široká politická diskusia prierezom celého spektra politického, ale na druhej strane si myslím, že by bolo dobré, keby sa politické strany v tomto smere odosobnili a trochu odložili tie tričká a rozmýšľali o človeku, ktorý je nad všetkými záujmami politických strán a rôznymi programami. Človeka, na ktorého by žiadna z týchto strán nemala konkrétny dosah, alebo páky, ktoré by ho mohli zbaviť jeho nezávislosti." Zdá sa, že na Slovensku sa nenašla, alebo skôr nenájde osobnosť takého formátu, akým je český ombudsman Otakar Motejl, ktorého osobná i odborná integrita sú sotva spochybniteľné a v českej spoločnosti má aj veľkú morálnu autoritu. Spôsob výberu prvého slovenského ombudsmana naznačuje riziko, že mu môže chýbať nielen zákonná, ale aj osobnostná autorita.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...