Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       8. január 2002 Normalizácia amerických obchodných vzťahov so strednou Áziou: otvorená otázka ľudských práv Daniel Bútora V nasledujúcich minútach sa pozrieme na americkú vojnu proti terorizmu. Jedným z jej dôsledkov je, že Spojené štáty sa snažia odvďačiť krajinám, ktoré im pomáhajú v ich boji. Vo Washingtone sa hovorí o normalizácii obchodných vzťahov s viacerými bývalými sovietskymi republikami. Nie každý však súhlasí, ako poznamenáva z Washingtonu korešpondent Slobodnej Európy Jeffrey Donovan. Jeho príspevok spracoval Daniel Bútora. Prezident George Bush už dávnejšie oznámil chystanú normalizáciu obchodných vzťahov s Ruskom. Americká vláda by chcela siahnuť k podobnému kroku aj vo vzťahu k viacerým ďalším bývalým sovietskym republikám. Vládna iniciatíva však narazila na kritiku: mnohé z týchto krajín majú veľmi zlú povesť v oblasti dodržiavania ľudských práv - na prvom mieste sa hovorí o Turkménsku a o Uzbekistane. Vláda podľa dostupných informácií uvažuje o zrušení tzv. Jackson-Vanikovho obchodného zákona, ktorý v 70. rokoch uplatňovali Spojené štáty voči Sovietskemu zväzu kvôli židovskej emigrácii. Časom sa však tento zákon stal účinným nástrojom Kongresu na každoročné preskúmanie stavu ľudských práv v krajinách ako Rusko alebo Čína. Minulý rok bolo uplatňovanie tohto zákona zrušené na Kirkizsko a Gruzínsko, a prezident pozastavil jeho uplatňovanie aj voči Číne. Najbližší vládny krok sa má udajne týkať okrem Ruska ďalších ôsmich bývalých sovietskych republík: Kazachstanu, Uzbekistanu, Tadžikistanu a Turkménska v strednej Ázii, Arménska a Azerbajdžanu na Kaukaze, ako aj európskeho Moldavska a Ukrajiny. Michael McFaul z Hooverovho inštitútu na Stanfordovej univerzite upozorňuje, že to môže byť chyba. AUDIO: "Som veľmi znepokojený, že všetkých osem krajín bolo vložených do jednej skupiny - vysiela to veľmi zlý signál smerom k celej oblasti, že sa nestaráme o ľudské práva. Možno by sa dalo súhlasiť s Ruskom - hoci ani tam si nie som celkom istý - ale celkom iste nie s niektorými ďalšími krajinami. Je strašné dnes zaradiť do tej istej skupiny Turkménsko a Rusko." Michaela Younga z Americkej komisie pre medzinárodnú náboženskú slobodu takisto najviac znepokojuje Uzbekistan, Ukrajina, ale predovšetkým Turkménsko. AUDIO: "Som znepokojený, že normálne obchodné vzťahy majú byť udelené všetkým týmto krajinám naraz, a to bez toho, aby preukázali skutočný pokrok na poli ľudských práv. Napríklad také Turkménsko je krajinou s veľmi represívnou vládou. Je to staromódna, veľmi represívna diktatúra." Michael Young priznáva, že Jackson-Vanikov obchodný zákon nemal veľký vplyv na obchod s jednotlivými krajinami. Dôležitosť tohto zákona však spočívala v príležitosti diskutovať o stave ľudských práv v týchto krajinách. Takéto debaty sa podľa neho nevedú v Pentagone alebo v obchodných kruhoch. Vládna iniciatíva by mohla viesť k eleminácii takýchto dôležitých debát. Celesta Wallanderová z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie však nesúhlasí. Podľa nej jestvuje celý rad miest, kde možno diskutovať o ľudských právach v týchto krajinách. AUDIO: "Máme predsa kongresovú Komisiu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, máme Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, a napokon aj Radu Európy. Existuje viacero miest, na ktorých možno diskutovať o ľudských právach nielen v Rusku, ale aj v iných krajinách sveta. Nebudeme tieto otázky ignorovať len preto, že tento zákon už nebude v platnosti." Michael McFaul z Hooverovho inštitútu vidí celú záležitosť nielen ako otázku podstaty, ale tiež dojmu. Spojené štáty podľa neho môžu byť úspešné vo vojenskom ťažení v Afganistane, hrozí im však, že prehrajú boj o verejnú mienku v strednej Ázii. AUDIO: "Zdá sa mi, že v dnešnom čase, v období po 11. septembri, sa v rôznych častiach sveta objavil pocit, že Spojeným štátom v skutočnosti nejde o demokraciu a ľudské práva, ale iba o lojálnych spojencov. A tento pocit sa môže iba posilniť." Podľa McFaula by preto Kongres v prípade zrušenia Jackson-Vanikovho zákona mal prijať nový zákon, hroziaci sankciami proti štátom, porušujúcim ľudské práv. Mimochodom, v Kongrese je v súčasnosti návrh na podporu demokratizácie v bývalom Sovietskom zväze vo výške 50 miliónov dolárov, i keď jeho osud je zatiaľ neistý.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...