Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       9. január 2002 O post sudcu ústavného súdu sa v parlamente uchádza 14 kandidátov, konečné slovo bude mať prezident Jana Pankovčínová Utorok bol posledným dňom, v ktorom Kancelária Národnej rady prijímala kandidátky na posty sudcov ústavného súdu. Poslanci na najbližšej schôdzi, ktorá sa začne koncom januára, zvolia zo štrnástich zaregistrovaných kandidátov šesť a prezident z nich vyberie troch. Štrnásť kandidátov nominovali tri parlamentné strany, dvaja poslanci a deväť odborných organizácií a inštitúcií. K straníckym kandidátom patrí predseda ústavnoprávneho výboru parlamentu, poslanec Ladislav Orosz, ktorého nominovala SDĽ a rovnako aj predseda Ústavného súdu Ján Mazák. Orosz patrí k najhorúcejším i prekvapujúcim kandidátom vzhľadom na jeho doterajšie budovanie straníckej kariéry. Samotný poslanec svoje rozhodnutie kandidovať pre Slobodnú Európu odôvodnil takto: AUDIO: “Ja som prišiel do verejného života so záujmom pôsobiť v ňom predovšetkým ako právnik a prirodzene až potom ako politik. V určitom štádiu som dospel do takej situácie, že to je problematické a práve súhlas s kandidatúrou na funkciu sudcu ústavného súdu mi vytvára priestor, aby som sa venoval robote, ktorej azda rozumiem.” Delegáti zjazdu SDĽ však Orosza zvolili za podpredsedu strany len pred pár týždňami - vlani 17. novembra, začiatkom jaunára je však už jednou nohou von z politiky. Poznámku, či to delegáti nemôžu vnímať aj negatívne, Orosz odmietol s tým, že jeho kandidatúra do straníckej funkcie mala zmysel z dvoch dôvodov: AUDIO: “Ten prvý vidím v tom, že SDĽ vstúpila do volebného roka jednotná a myslím si, že konsolidovanejšia, ako bola pred zjadzom. Druhý faktor je v tom, že práve v období od zjazdu až potiaľ, kým dôjde k voľbe kandidátov na funkciu sudcu ústavného súdu, sa rozhodujúcou mierou tvorí volebná stratégia SDĽ a formujú sa hlavné predvolebné aktivity SDĽ. Pri týchto aktivitách ešte môžem byť a politickými skúsenosťami výrazne ovplyvniť, aby tieto aktivity boli rozumné a v konečnom dôsledku aj efektívne.” RFE: Predpokladáte teda, že táto vaša stranícka pozícia nebude pre Vás handicapom pri voľbe na post sudcu ústavného súdu? L. Orosz: “To je na rozhodnutí tých, ktorí o tom budú rozhodovať, či už poslanci NR SR, alebo v konečnom dôsledku prezident republiky. Chcem pripomenúť v tejto súvislosti len tú skutočnosť, že súčasný predseda Ústavného súdu SR išiel do tejto funkcie tiež z titulu, alebo z funkcie podpredsedu vládnej strany.” Ladislav Orozs pochopiteľne ráta s tým, že sa v prípade úspešnosti kandidatúry na ústavného sudcu bude musieť vzdať nielen straníckych funkcií a členstva v SDĽ, ale aj poslaneckého mandátu. Na otázku, či už klub SDĽ získal pre jeho kandidatúru podporu v koalícii, či v opozícii, Orosz nevedel odpovedať s poznámkou, že sa osobne nemieni angažovať a nechá to na rozhovory medzi parlamentnými klubmi. Vráťme sa však k ďalším kanditátom na post ústavného sudcu. Vládna SDK premiéra Dzurindu parlamentu predložila meno bývalej sudkyne ústavného súdu Viery Mrázovej, ktorá v súčasnosti pôsobí v legislatívnom odbore parlamentu. Opozičné HZDS prekvapujúco navrhlo pomerne neznámeho sudcu okresného súdu v banskej Bystrici Jána Auxta. Ku kontroverzným kandidátom patrí bývalý ústavný sudca Tibor Šafárik, ktorého navrhla Slovenská únia nezávislého súdnictva. Šafárikova kandidatúra vyvoláva rozpaky vzhľadom na jeho bývalú pôsobnosť na ústavnom súde. Je známe, že prijal podnet bývalého námestníka šéfa tajnej služby Jaroslava Svěchotu, ktorý namietal trestné stíhanie v kauze únosu syna exprezidenta Kováča pri existencii tzv. Mečiarových amnestií. Šafárikov senát rozhodol o zastavení trestného stíhania Svěchotu a zároveň zrušil aj rozhodnutie iného senátu ústavného súdu, čo bolo bezprecedentné rozhodnutie. Väčšina kandidátov je v odborných kruhoch známa a vážená - napriek tomu však budú všetci potrebovať politickú podporu poslancov, čo je pochopiteľne tenký ľad. Na druhej strane však aj skúška udržania si osobnej nezávislosti. Len traja zo šiestich kandidátov, ktorí prejdú politickým sitom parlamentu, sa do kresiel ústavných sudcov skutočne dostanú. V konečnom dôsledku rozhodne prezident Rudolf Schuster. Už v roku 1999, keď menoval súčasných ústavných sudcov, odbornú verejnosť prekvapil. Dvoch nielen na Slovensku významných ústavných právnikov - Petra Kresáka a Jána Drgonca - totiž prezident nevymenoval. Ako to dopadne tento rok, sa ukáže vo februári.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...