Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       16. január 2002 Prezidentova ilúzia o jednote Rómov Katarína Lutherová Rómovia sú druhou najpočetnejšou národnostnou menšinou na Slovensku a hoci v posledných týždňoch dominuje v celospoločenskej diskusii problematika maďarského krajanského zákona, naliehavosť riešenia tzv. rómskej otázky je stále aktuálna. Osobitnú pozornosť jej venoval aj prezident Rudolf Schuster pri novoročnom stretnutí s predstaviteľmi národnostných menšín na Slovensku. Prezident Schuster sa v prítomnosti podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny Pála Csákyho netajil svojou nespokojnosťou s výsledkami práce jeho tímu, keď povedal: AUDIO: "Môžeme povedať, že tam sú tie výsledky najslabšie a musím povedať otvorene, aj keď pán podpredseda vlády Csáky sa snažil v poslednom období, nie preto, že by som chcel vytvoriť nejaký konkurenčný podnik tu, v prezidentskej kancelárii, ale v snahe pomôcť veci čo najskôr, sme sami vyvíjali iniciatívu na riešenie mnohých problémov - projekty, ktoré išli zdola, žiaľ, nedošlo k dohode." Z ďalších slov prezidenta Schustera vyplynulo, že jeho výčitky smerujú tak k nejednotnosti a roztrieštenosti jednotlivých rómskych politických strán a organizácií, ako aj smerom k absencii ucelenejšieho postupu štátnej správy, samospráv a mimovládnych organizácií. Odpoveď na prvú výčitku prišla vzápätí v podobe vyjadrenia Rómskej iniciatívy Slovenska. Výhrady hlavy štátu považuje predseda Alexander Patkoló za neseriózne, pretože na stretnutie do prezidentského paláca dostali pozvanie iba Rómovia, citujeme "zastávajúci názor blízky súčasnej vládnej koalícii“. Tým prezident podľa neho len potvrdil, že "Rómovia sú mu blízki a bližší". A keďže podľa predstaviteľov RIS, známej zo spolupráce s HZDS, je takýto postoj zrejmý aj u iných ústavných činiteľov, spomínaná roztrieštenosť Rómov sa podľa nich bude iba prehlbovať. Treba povedať, že rozdielne názory v radoch politických predstaviteľov rómskej menšiny sú len zákonitým odrazom silnej vnútornej diferenciácie komunity, ktorá má doteraz veľké problémy so svojou sebaidentifikáciou. Napokon najlepšie túto pochybnosť Rómov o tom, či sú národ, národnosť alebo len etnická skupina, odrazili výsledky posledného sčítania ľudu. K rómskej menšine sa prihlásilo sotva 90 tisíc ľudí, hoci neoficiálne hodnoverné zdroje odhadujú ich počet na Slovensku v rozmedzí od 400 do 500 tisíc. A to už nehovoríme o ďalších sociálnych, kastovných, jazykových a vzdelanostných rozdieloch medzi Rómami, ktoré v značnej miere determinujú možnosti riešenia ich problémov. V tomto smere sa teda predstava prezidenta Schustera o zjednotení Rómov zdola bez ich vôle zdá byť do veľkej miery iluzórna. AUDIO: "Som pripravený kedykoľvek byť nápomocný v tejto iniciatíve zdola, nikdy nebudem podporovateľom nejakých projektov, ktoré vypracuje Európska únia alebo vláda bez toho, aby boli konzultované veci dole, s tými ľuďmi, ktorých sa to dotýka." Prezidentovu principiálnosť v tomto bode už možno brať ako signál nesúladu s vládnou koncepciou, ktorú po deväťdesiatom ôsmom roku schválila novú stratégiu riešenia rómskej národnostnej menšiny a ktorá sa v uplynulom roku začala napĺňať na viacerých úrovniach štátnej správy. Vládna splnomocnenkyňa pre rómsku problematiku Klára Orgovánová reagovala na iniciatívu prezidenta Schustera takto: AUDIO: "Ja som veľmi rada, že pán prezident sa zaoberá riešením rómskej problematiky, ale mám pocit, že nemá najaktuálnejšie informácie. Samozrejme je vždy dobré, ak prichádzajú podnety zdola, ale zdola to znamená od ľudí, ktorí žijú v tých najväčších problémoch a ťažkostiach. A nemyslím si, že sú to ľudia, ktorí vedia postaviť projekty, ktoré by boli úspešné vo vzťahu k štátnemu rozpočtu alebo vo vzťahu k Európskej únii." Netrpezlivosť z faktu, že výsledky pozitívnych riešení rómskych problémov sú ťažko pozorovateľné, nepostihla len ústavných činiteľov. Únavu a istú skepsu badať v celej spoločnosti. Vzájomné obviňovanie však k ničomu nevedie. Do budúcnosti sa nedá vylúčiť, že nepresvedčivá zmena spoločenského postavenia Rómov na Slovensku môže vážnejšie než čokoľvek iné skomplikovať rýchlu integráciu Slovenska do Európskej únie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...