Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       18. január 2002 Proti prijatiu nového zákona o konflikte záujmov budú silné tlaky politikov, samospráv i zástupcov štátu v priemysle Boris Koreň Skupina poslancov z klubov strán vládnej koalície i opozície do parlamentu predložila návrh nového ústavného zákona o konflikte záujmov. Nad jeho politickou priechodnosťou uvažuje Boris Koreň. Návrh zákona je na rozdiel od predchádzajúcich dvoch právnych noriem, riešiacich možný konflikt medzi verejnou funkciou a jej zneužívaním na osobný prospech, nielen prepracovanejší a dôslednejší, ale aj odvážny. Medzi osoby, ktorých sa bude týkať, zaraďuje totiž nielen tradične úzky okruh najvyšších štátnych funkcionárov a ústavných činiteľov, ale aj predstaviteľov samosprávy, riaditeľov štátnych a samosprávami založených podnikov a zástupcov štátu a samospráv v nich. Navyše sa týka aj rodinných príslušníkov týchto osôb. Na Slovensku, kde sa často využíva argument, že majetok detí a manželov sa politika nijako netýka, preto nebude tento zámer ľahké presadiť. Ešte väčšie lobistické tlaky možno očakávať od predstaviteľov samospráv, ktorí sa po prvýkrát budú musieť podrobiť rovnako prísnemu režimu ako štátni činitelia. Za priam revolučný potom možno označiť zámer, aby sa zákon vzťahoval aj na predstaviteľov ekonomického života, ktorí zastupujú štát, alebo samosprávy. Návrh ústavného zákona o konflikte záujmov je skutočne na slovenské pomery neobvykle prísny a jeho efektívnosť by mala byť zabezpečená aj zvýšením možností kontroly doteraz neoveriteľných vyhlásení verejných činiteľov. Keďže ide o ústavný zákon, na jeho prijatie bude potrebných minimálne 90 hlasov v Národnej rade. Je pritom však takmer isté, že jednotliví poslanci i poslanecké kluby budú musieť odolávať silným tlakom proti prijatiu mnohých jeho ustanovení zo strany kapitánov priemyslu, samospráv, štátnych úradníkov a podobne. Ani samotným poslancom určite nebude príjemná myšlienka preverovania majetku ich blízkych, alebo navrhované zrušenie inštitútu takzvaného spočívajúceho mandátu, keď najčastejšie minister, alebo štátny tajomník mali možnosť kedykoľvek po opustení tejto funkcie opäť zasadnúť do poslaneckých lavíc. O priechodnosť tejto právnej normy má obavy aj predsedníčka Centra pre hospodársky rozvoj Daniela Zemanovičová. Hoci si nemyslí, že by politické kluby, alebo poslanci otvorene prezentovali svoj odpor voči novému zákonu, predpokladá, že dôjde k mnohým pozmeňujúcim návrhom, znižujúcim jeho prísnosť, alebo k obštrukciám pri hlasovaní a podobne. Ako ďalej povedala: AUDIO: "Práveže si uvedomujeme toto riziko, tak sme vytvorili alianciu mimovládnych organizácií Stop konfliktu záujmov, ktorá by chcela monitorovať pozície jednotlivých politických strán, jednotlivých poslancov, diskutovať o jednotlivých inštitútoch, zverejňovať to hlasovanie. Aby sa vytvoril politický tlak a politická vôľa na prijatie tohto zákona." Jeden z navrhovateľov zákona, podpredseda parlamentu a šéf KDH Pavol Hrušovský si uvedomuje, že bude veľmi zložité zákon presadiť. V rozhovore pre Slobodnú Európu však vyjadril presvedčenie, že zákon, aj keď s niektorými možnými zmenami zo strany poslancov, bude nakoniec prijatý. Na otázku Slobodnej Európy, aké už podnikli kroky na zabezpečenie politickej priechodnosti zákona, Hrušovský odpovedal: AUDIO: "Zákon je v prvom čítaní. Takže predpokladám, že nebude treba ešte vyvinúť mimoriadne úsilie na rokovanie s inými politickými stranami. Procedurálne stačí nadpolovičná väčšina poslancov. Predpokladám, že bude posunutý do druhého čítania. A tento čas medzi prvým a druhým čítaním využijeme na rokovanie so všetkými poslaneckými klubmi." Podľa Hrušovského môžu navrhovatelia zákona očakávať tlaky na jeho zmiernenie zo všetkých skupín, ktorých sa týka. Svedčí o tom podľa neho aj začínajúca sa diskusia v médiách a medzi poslancami parlamentu, ale aj signály zo samosprávy, či od predstaviteľov priemyslu. Navrhovatelia sú však ochotní s každým rokovať a prijatý zákon bude musieť byť nakoniec kompromisom. Na otázku Slobodnej Európy, či navrhovatelia zákon nestiahnu, ak sa prostredníctvom pozmeňovacích návrhov bude veľmi líšiť od ich zámeru, Hrušovský odpovedal: AUDIO: "Je treba si uvedomiť, že ide o ústavný zákon. Takže o to väčší bude treba kompromis. A o to viac politickej trpezlivosti na rokovania. Nepredpokladám, že tento návh zákona by navrhovatelia pred hlasovaním stiahli."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...