Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       21. január 2002 SDĽ chce odvolaním ministerky Schmögnerovej zvýšiť vlastný rating Jana Pankovčínová Víkendová snaha Republikovej rady SDĽ dotlačiť vlastnú ministerku k abdikácii pol roka pred ukončením volebného obdobia vlády, ktorej sú ľavičiari súčasťou, vyvoláva hneď niekoľko otáznikov. Iniciatíva nového vedenia strany odvolať Brigitu Schmögnerovú a zároveň zásadne zmeniť privatizáciu monopolu SPP, za ktorú ministri SDĽ pred vyše rokom hlasovali, svedčí len o jednom. A síce, že neoficiálna volebná kampaň do septembrových parlamentných volieb sa už fakticky začala, pričom ľavičiari nepočkali ani do 1. apríla. K tomuto dátumu totiž vyprší koaličná zmluva piatich subjektov súčasnej vládnej koalície. Zdá sa, že SDĽ, ktorá dlhodobo v prieskumoch verejnej mienky osciluje okolo hranice zvoliteľnosti do parlamentu, nezvláda tento stav. Namiesto hľadania vnútorných príčin neúspešnosti svojej politiky totiž pohotovo nachádza iba tie vonkajšie - svojich pravicových koaličných partnerov a vlastnú vládu, a aby sa nepovedalo, predhadzujú verejnosti aj vlastnú personálnu obeť. Samotní ľavičiari totiž cez víkend vyhlásili, že dobrovoľná abdikácia ministerky má zlepšiť preferencie strany, pretože je spájaná s pravicovou proreformnou politikou vlády, na základe čoho sa Schmögnerová umiestňuje na popredných miestach v rebríčku najmenej populárnych politikov. Na jeseň zvolený nový predseda SDĽ - Pavel Koncoš - ešte pridal, že za poklesom preferencií strany treba vidieť pravicovú politiku vlády. Politológovia sa však zhodujú, že strane nepomohli práve personálne zmeny v jej čele a vytesnenie straníckej opozície, predstavovanej aj Brigitou Schmögnerovou. Krok SDĽ pre Slobodnú Európu komentoval prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov: AUDIO: "Myslím si, že nádeje, ktoré vedenie SDĽ vkladá do svojho návrhu na odvolanie ministerky financií sa nemusia naplniť, pretože pokles volebných preferencií SDĽ sú výsledkom dlhodobého vývoja. Sú v tom postoje SDĽ v jednotlivých kauzách, je v tom aj to, že vznikla tu nová ľavicová strana, ktorá odpútava značnú časť tradičných voličov SDĽ a sú to aj ďalšie faktory." Na našu otázku, či odvolanie ministerky zvýši dôveryhodnosť strany pri jej dištancovaní sa od pravicovej politiky vlády, Mesežnikov reagoval: AUDIO: "Práve postup voči ministerke financií odhaľuje značnú pokryteckosť vedenia SDĽ, pretože doteraz postupovali absolútne solidárne a podporovali ministerku v presadzovaní tých opatrení, ktoré považovali za dôležité. Okrem iného aj podania majetkových priznaní a dnes vlastne ju kritizujú za to, čo sami ako strana presadzovali. Vládny program je výsledkom kompromisom medzi pravicovými a ľavicovými stranami." Spomeňme aj takpovediac procedurálne súvislosti, potrebné na výmenu člena vlády. Keďže ministerka dobrovoľne odstúpiť odmieta, republikový výbor dnes večer s najväčšou pravdepodobnosťou prijme rozhodnutie o návrhu na jej odvolanie, ktoré doručí premiérovi Mikulášovi Dzurindovi. On jediný má totiž z ústavnoprávneho hľadiska právo navrhnúť prezidentovi zmeny vo svojom kabinete. SDĽ premiérovi zrejme predloží aj kandidáta na tento post - zatiaľ sa neoficiálne hovorí, že Schmögnerovú by mal vystriedať minister práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Magvaši, takisto Koncošov spriaznenec. Na Magvašiho ministerský post by sa podľa rovnako neoficiálnych zdrojov mal posunúť vedúci jeho úradu, nový podpredseda SDĽ Boris Sopira. Táto personálna rošáda SDĽ by však takisto znamenala len jedno - SDĽ a samotný Magvaši sa chcú zbaviť zodpovednosti za to, že za viac ako tri roky minister sociálnych vecí nedokázal vláde predložiť konkrétne zákony, potrebné pre naštartovanie reformy sociálneho systému a dôchodkovú reformu. To sú body, o ktorých sa aj ostatní koaliční partneri, vrátane premiéra, už začiatkom tohto roka vyjadrili, že sa ich zrejme z programového vyhlásenia vlády nepodarí naplniť. Otázka však znie aj tak, či sa novému vedeniu SDĽ podarí voličov presvedčiť, že strana nebola štyri roky v Dzurindovej vláde. Zdá sa totiž, akoby sa SDĽ spoliehala na to, že volič má krátku pamäť a zabudne, ako jej ministri brzdili reformy, či stáli za tým, že mnohé z nich sa ani len nenaštartovali. Do akej miery sa tento úskok SDĽ podarí, ukážu jesenné parlametné voľby.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...