Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       22. január 2002 Schvaľovanie vysokoškolského zákona zatiaľ "bez konca" Oľga Štefucová Parlamentný výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport sa dnes venoval trom zákonom z dielne ministerstva školstva. K zneniu zákonov o vede a technike a o Slovenskej akadémii vied nemali poslanci vážnejšie pripomienky a s menšími zásahmi ich postúpili na rokovanie pléna v druhom čítaní. S napätím sa však očakával tretí z balíka zákonov, zákon o vysokých školách. Jeho pripomienkovanie vo výbore národnej rady sledovala Oľga Štefucová. Hoci nový zákon o vysokých školách nepatrí v slovenskej legislatíve - obrazne povedané - k strategickým, pri jeho príprave na ministerstve školstva, pripomienkovaní v akademickej obci i verejnosti a teraz i pri schvaľovaní v zákonodarnom zbore mu stále patrí prívlastok kontroverzný. Posúďte: proces jeho zrodu sa začal komplikovať už na začiatku, keď na pôde predkladateľa, t.j. ministerstva školstva začali medzi sebou "bojovať" dva prúdy. Pod palcom ho totiž mal štátny tajomník Martin Fronc, ktorý sa mu ako nominant KDH usiloval dať tvár tradičnej európskej normy s trhovými princípmi, tj., že za vzdelanie, teda za ako akúkoľvek inú službu, by mal študent platiť, že by prísnejšie ako doteraz mala byť ošetrená otázka kvality poskytovaného vzdelávania a že vysoké školy by mali mať možnosť získavať finančné prostriedky aj z iných, než štátnych zdrojov. Túto filozofiu sa však na ministerstve školstva nepodarilo v procese prípravy zákona udržať. Do hry vstúpil na Slovensku všeplatný aspekt dostupnosti vzdelávania pre všetky, aj menej solventné, vrstvy populácie a tiež neochota vzdať sa niektorých rozhodovacích právomocí z pozície štátu v oblasti vysokoškolského vzdelávania, čo sú princípy obhajované rezortným šéfom Milanom Ftáčnikom, osobou so straníckou príslušnosťou k SDĽ. Zrodil sa návrh zákona, ktorý rovným dielom akademická obec prijímala i odmietala a hoci sa do času schvaľovania vo vláde dokázala čiastočne zjednotiť, otvorenou zostávala otázka možnej finančnej spoluúčasti študentov na vzdelávaní. Vláda napokon po dlhých týždňoch rozhodla politicky a polovičato. Jej pravicová časť jednoducho "prevalcovala" ľavicu a do parlamentu išlo alternatívne riešenie spoplatnenia iba externej formy štúdia. A hoci práve tento citlivý bod spôsobil meškanie zákona, akoby sa práve v tomto momente spamätali akademickí funkcionári a začali upozorňovať, že je iba akýmsi zástupným, že totiž pre spustenie reformy vysokoškolského vzdelávania na Slovensku sú podstatné úplne iné paragrafy. Viaczdrojové financovanie, akademické slobody, právna subjektivita vysokých škôl a ich flexibilita v európskom vzdelávacom priestore - to sú atribúty, ktoré by z návrhu nového zákona o vysokých školách urobili kvalitnú legislatívnu normu. Dnes sa teda rozhodovalo o jej čiastkovom osude v gesčnom výbore pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Slobodná Európa sa opýtala štátneho tajomníka ministerstva školstva Martina Fronca, aký pocit má z nezvykle dlhého prípravného a schvaľovacieho procesu spomínaného zákona. AUDIO: "Malo to jednu výhodu, že predsa len, mnohé stanoviská sa zblížili. Z druhého pohľadu ja vnímam zlé to, že tým sa vlastne oddialilo podanie zákona a je už vlastne na konci volebného obdobia. To znamená, že v tom období sa už veľmi ťažko takéto zákony prijímajú." Na rozdiel od štátneho tajomníka si jeho šéf, minister Milan Ftáčnik nemyslí, že by dĺžka zrodu zákona o vysokých školách bola na škodu. Naopak, ako sa vyjadril pre našu rozhlasovú stanicu, bude hrdý, ak sa to vôbec podarí. A čo hovorí minister na to, že o zákone sa hovorí ako o jednej z noriem, kde opäť výrazným spôsobom do jej charakteru a schvaľovania zasahujú politické tlaky? AUDIO: "Politické tlaky sa neprejavovali. Prejavovali sa len v tej zásadnej otázke, ktorá súvisí s poplatkami. Na mňa nikto netlačil, že zákon má znieť tak, alebo tak. Samozrejme strany na to vyjadrovali svoje názory. Mne bolo jasné, že nemožno nájsť vo vláde dohodu bez toho, aby sme sa neporadili v koalícii. Ale ja by som to nenazval politické tlaky. Toto je vec, ktorú treba politicky rozhodnúť." Takže nie politické tlaky, ale politické rozhodovanie. Aj tak to možno vnímať. A zároveň dodať, že ani takéto rozhodovanie zďaleka nekončí. Počet pozmeňovacích návrhov a pripomienok, ktoré sa dostali na stôl poslancom výboru pre vzdelanie sa totiž blíži k stovke. V priebehu rozpravy pribudnú ďalšie. Dnešné rokovanie bude pokračovať aj zajtra a na budúci týždeň. Množstvo pripomienok sa totiž opakuje, treba ich zosúladiť a zapracovať. Už dnes sa ale väčšina prítomných na rokovaní výboru národnej rady zhodla v jednom: je ich toľko, že vyvolávajú zmätok. Bez ich detailného zapracovania, naštudovania a zosúladenia s inými normami bude len veľmi ťažké tvrdiť, že poslanci napokon prijmú kvalitný zákon.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...