Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       24. január 2002 Spor o rezort financií zažehnaný, privatizácia plynární však môže znamenať krízu koalície Attila Lovász Spor medzi slovenským premiérom a novým vedením Strany demokratickej ľavice o osobu ministra financií je zažehnaný. Po tom, ako včera ministerka Brigita Schmögnerová oznámila svoj zámer podať demisiu, sa dnes uskutočnili prvé rokovania o kandidátovi na ministerské kreslo, Františkovi Hajnovičovi z Národnej banky Slovenska. Predseda SDĽ Pavel Koncoš sa stretol s prezidentom Rudolfom Schusterom, premiér rokoval s kandidátom Hajnovičom a nakoniec sa stretli premiér s prezidentom. Dôležitý je záver. Mikuláš Dzurinda po rozhovore s Františkom Hajnovičom. AUDIO: "Predložím návrh prezidentovi republiky na jeho vymenovanie za ministra financií Slovenskej republiky." V slovenskej tlači sa však objavilo podozrenie, že kandidát na ministra spolupracoval s komunistickou štátnou bezpečnosťou. Tlač uvádza, že bol vedený ako dôverník Štb. Pripomeňme, že dôverníkom pokojne mohol byť bez toho, aby o tom vedel. A pripomeňme tiež, že dnes na Slovensku nie je možné zákonnými prostriedkami zistiť, či kandidát Hajnovič čokoľvek s Štb mal. Napriek tomu sa celý deň pokojne hovorilo o preverovaní tejto skutočnosti. Najprv prezident Schuster: AUDIO: "Určite si dám aj takúto informáciu preveriť. Myslím si, že by nebolo dobré, keby to bola pravda, pretože zatiaľ ja takéto informácie nemám." Padla teda otázka, či si podobnú informáciu premiér Dzurinda všimol a či si ju preveril: AUDIO: "Stalo sa. Nezistil som nič také, na základe čoho by som nenavrhol pána Hajnoviča na ministra financií." No a nakoniec Pavel Koncoš: AUDIO: "Nazdávam sa, že v prvom rade treba rešpektovať platnú legislatívu a zákonnosť. Ak dobre viem, lustarčný zákon na území SR už neplatí." Celý deň sa teda bolo čím zaoberať bez toho, aby informácia o zaradení Hajnoviča medzi dôverníkov Štb mala akúkoľvek výpovednú hodnotu. Keď sme sa najvyšších ústavných činiteľov spýtali, na základe akého zákona a čo chcú preverovať, premiér odpovedal stroho: on nikoho nepreveroval, len konal s vedomím, že takáto informácia je na verejnosti. Prezident však rozsiahle informoval o tom, ako si on preveruje osoby, ktoré má na základe ústavných právomocí menovať. Ako a na základe akej normy tak koná, sme sa nedozvedeli. Kauza s ministrom financií teda na Slovensku skončila. V pondelok odchádza ministerka Schmögnerová, vzápätí nastúpi minister Hajnovič. Čo však bude skutočným napätím po nástupe nového vedenia SDĽ, je spor o priovatizáciu SPP. Pripomeňme, že ľavičiari chcú dosiahnuť zmenu privatizácie tak, že opredať by sa mal podiel len 24 percent SPP, kým ďalších 25 percent by dostala Sociálna poisťovňa na naštartovanie reformy dôchodkového systému. V praxi by to znamenalo v tomto roku SPP vôbec neprivatizovať. Hovorí Mikuláš Dzurinda: AUDIO: "Jestvujú veľmi vplyvné podnikateľské lobistické kruhy, ktoré si neželajú privatizáciu SPP. Tieto kruhy by si želali, aby SPP zostal naďalej štátnym podnikom a aby prípadne po ďalších voľbách mohli v ňom ryžovať tak, ako sa ryžovalo za Jána Duckého. Aby znova mohli byť spreneverené miliardy slovenských korún." Premiér ani na viaceré novinárske otázky nebol ochotný tieto kruhy pomenovať a odmietol ich spájať so Stranou demokratickej ľavice. Povedal len, že rokovať o ďalšom osude SPP treba s vedomím, že ním naznačené scenáre existujú a verejnosť o nich má vedieť. Musíme pripomenúť, že premiér otvorene pomenoval skutočný problém v privatizácii SPP. Ak by totiž myšlienka ministra práce Petra Magvašiho použiť 25 percent akcií SPP ako podielové listy v držbe Sociálnej poisťovne na dôchodkovú reformu bola taká skvelá, ako o nej ľavičiari hovoria, nič štátu nebráni presunúť týchto 25 percent zo zostávajúceho štátneho podielu 51 percent. To by nezabránilo vstupu strategického investora, ktorý by dostal 49 percent a pravdepodobne by zabezpečil aj výnosnosť 25 percent základneho imania plynárov. Model, ktorý si osvojila SDĽ a prezentovala cez víkend má svoje obrovské chyby krásy. Po prvé: 24 percent akcií nekúpi strategický investor - ak, tak to bude investor portfóliový v krajine, kde portfóliové investovanie nemá žiadnu slušnú prax. Po druhé: cena za akciu pri pomere 24 percent by bola výrazne nižšia, ako v prípade 49 percent. Po tretie: ak zostane 51 percent akcií v rukách štátu bez strategického investora, bude SPP naďalej používaný ako "latifundium" pre straníckych "verných" a pokojne môže byť stratovou firmou. Stačí sa pozrieť na nedávno ešte ziskovú elektroenergetiku alebo železnice, kde sú dnes. Kontrakty pre tranzit sú uzatvorené v horizonte do roku 2015. To bude práve obdobie, keď bude mať poisťovňa za sebou prvé dôležité obdobie reformy a nikde nie je napísané, že SPP po tomto období bude mať lukratívne tranzitné obchody. A nakoniec: návrat Duckého praktík môže položiť na kolená aj oveľa väčší podnik, než akým je SPP. Kto teda dnes spochybňuje potrebu vstupu 49 percentného investora, neriskuje len neprivatizáciu SPP, ale aj absenciu reformy sociálneho systému, čo bude znamenať malé dôchodky a chudobu v starobe pre dnes ešte aktívne generácie. A kto za neprivatizáciou stojí? Začal tým Robert Fico a jeho Smer, pokračovalo HZDS, ktoré Ficovu myšlienku podporilo a dnes podporuje aj Magvašiho model. Kto teda nechce SPP privatizovať, je už dnes viditeľný. Otázka znie, s akým úspechom budú privatizáciu, ktorá je vo finále, bojkotovať. Na škodu celej krajiny.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...