|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
28. január 2002
|
Zostanú vysokoškoláci na ulici?
|
Oľga Štefucová
|
Hoci nový vysokoškolský zákon, ktorý by mal odštartovať reformu slovenského vysokého školstva, čaká už druhé čítanie v pléne parlamentu, vôbec nie je isté, či prijatý napokon bude. A keď aj prejde, aká bude jeho kvalita.
Niekoľkomesačný sklz pri predložení zákona, stále ostré hrany konfliktu medzi akademickou obcou a predkladateľom ohľadne právnej subjektivity, politické spory v otázke možného spoplatnenia štúdia - v takejto atmosfére sa rodila, prepracúvala, predkladala a napokon aj schvaľuje najzávažnejšia legislatívna norma pre vysokoškolské vzdelávanie za posledných desať rokov. Dôkazom toho je 205 pozmeňovacích návrhov, ktoré sa nakopili na stoloch poslancov parlamentného výboru pre vzdelávanie. Sú však odrazom aj niečoho iného. Nový vysokoškolský zákon mal a stále má, napriek mimoriadne dlhej diskusii o jeho podobe, značné množstvo vážnych nedostatkov. Patrí medzi ne aj riešenie prípadného zrušenia vysokej školy, či odobratie akreditácie niektorému z jej odborov. V návrhu zákona je ustanovené, že v takomto prípade študenti môžu prejsť na novú vysokú školu spolu s financiami len na základe toho, že sa ministerstvo školstva o tomto kroku dohodne s niektorou vysokou školou. Ako však vyzerá záväznosť takto formulovanej podmienky vysvetľuje predsedníčka parlamentného výboru pre vzdelanie Eva Rusnáková /SDKÚ/:
AUDIO: "Môže nastať situácia, že ministerstvo školstva sa nedohodne a v tom prípade by študenti vlastne boli ponechaní napospas osudu. To znamená, že buď by si sami museli nájsť vysokú školu, na ktorej by dokončili štúdium, alebo by v štúdiu nepokračovali."
Štát by však mal mať záujem, aby študenti, ktorí študovať začali a na ktorých už vynaložil finančné prostriedky, aj doštudovali. V druhom slede potom nasleduje štátny záujem zvyšovať počty vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Ak však zákon nestanoví, akým spôsobom sa v prípade zrušenie školy či odboru - a taký je aj prípad odobratia akreditácie - štát cez ministerstvo školstva postará o vysokoškolákov, je to situácia, ktorá zakladá množstvo konfliktných situácií. Ako príklad si treba spomenúť na stav pred vyše rokom, keď akreditačná komisia odobrala akreditácie viacerým odborom, či už na Akadémii umení v Banskej Bystrici, respektíve Trnavskej univerzite. Akreditačná komisia predsa nemôže pri posudzovaní kvality vzdelávania brať v ohľad možné komplikácie študentov v prípade, že takto rozhodne. Ministerstvo školstva sa ale, ako to prinajmenšom vágne stanovuje vládny návrh vysokoškolského zákona, ktorý je v parlamente, nemusí s verejnou vysokou školou o presune študentov dohodnúť. Eva Rusnáková k tomu dodáva:
AUDIO: "Ak by nastala situácia, že by sa nedohodli, potom vlastne to bremeno doriešenia tejto právnej neistoty študentov musí na seba zobrať národná rada, ktorá na základe odporučenia ministerstva povie, ktorá vysoká škola tých študentov prijme."
A tak sa pravdepodobne do nového vysokoškolského zákona bude, na základe pozmeňovacieho návrhu, dopĺňať menný zoznam všetkých vysokých škôl na Slovensku aj s vymenovaním prípadnej náhradnej školy. Zatiaľ je to síce iba návrh, ktorý nemusí prejsť pri hlasovaní v pléne národnej rady, ale ak sa tak stane, pôjde isto o ojedinelý prípad v európskej legislatíve pojednávajúcej o vysokoškolskom vzdelávaní. Zvyčajne je totiž zákon rámcovou normou, za jej rozpracovanie do vykonávacích predpisov zodpovedá príslušný štátny orgán, v tomto prípade ministerstvo školstva.
Do úvahy prichádza však aj iné riešenie. Prípadné prenesenie tejto kompetencie na Akreditačnú komisiu, ktorá akreditácie prideľuje, schvaľuje i odoberá. Žiaľ, v súčasnosti to nie je možné, nakoľko dikcia zákona v znení, že ide iba o poradný orgán ministra s nulovou právomocou takúto možnosť vylučuje. Poslankyňa Eva Rusnáková:
AUDIO: "Sú snahy poslancov, aby Akreditačná komisia mala iné postavenie, ale myslím si, že by nebolo správne upravovať legislatívu tak, aby to urobila ona."
Schvaľovanie nového vysokoškolského zákona by sa tým totiž priveľmi skomplikovalo. Navyše, netreba zakrývať, že nie všetky doterajšie rozhodnutia Akreditačnej komisie boli ministerstvu školstva "po vôli". Rozšírením kompetencií by zrejme Akreditačná komisia bola z pohľadu štátu príliš silným partnerom, nehovoriac už o nezávislosti rozhodovania. V neposlednom rade by možno takýto krok predstavoval elimináciu politického vplyvu na dianie na akademickej pôde. A na Slovensku je práve politické rozhodnutie alfou a omegou - ako napokon vidno aj zo schvaľovania novej vysokoškolskej legislatívnej normy.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|