|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
30. január 2002
|
Ministerkine slzy a Koizumiho boj s japonskou byrokraciou
|
Daniel Bútora
|
Japonsko nemá po dnešku ministerku zahraničných vecí. Prvá žena v japonských dejinách, ktorá viedla tento úrad, dnes odstúpila pod tlakom japonskej straníckej politiky.
Japonský premiér Džuničiro Koizumi urobil tento týždeň jedno z najťažších rozhodnutí, keď požiadal ministerku zahraničných vecí Mikiko Tanakovú, aby odstúpila z funkcie. Celý príbeh má však zápletku ako z filmu, na ktorého záver sa ešte len čaká.
Premiér Koizumi nastúpil do úradu vlani v apríli s programom reforiem, idúcim proti status quo, za ktorý bola zodpovedná najmä jeho vlastná Liberálnodemokratická strana. Tanaková bola Koizumiho najdôležitejším spojencom v ťažení proti byrokracii a straníckej oligarchii, ktorá ťahá nitky japonského štátu a sčasti aj biznisu. Koizumi je doteraz najobľúbenejším japonským premiérom, Tanaková však bola ešte populárnejšia. Jej vysoké známky v očiach verejnosti ale mali aj svoju odvrátenú stranu: Tanaková sa dostávala do permanentných sporov práve s mocnou japonskou byrokraciou, a jej odporcovia ju obviňovali z toho, že často dokáže nehovoriť pravdu.
Napätia vyvrcholili minulý týždeň, keď sa dostala do verejného sporu so svojím námestníkom kvôli rozhodnutiu ministerstva nepustiť na tokijskú darcovskú konferenciu o obnove Afganistanu dve mimovládne organizácie. Jej námestník a ďalší vysokopostavený poslanec vládnej strany ju obvinili zo lži. Tanaková sa v piatok rozplakala pred televíznymi kamerami. Premiér Koizumi to komentoval slovami, že slzy sú zbraňou žien, voči ktorej muži nemajú obranu. Tanakovej vzápätí prišla na pomoc skupina opozičných poslankýň, ktorým sa premiérove výroky zdali sexistické. Koizumiho obranou sa napokon stal útok: Premiér počkal na parlamentné schválenie rozpočtového zákona, a vzápätí ministerke navrhol odstúpenie. Odvolal tiež jej námestníka, ktorý s ňou bol v spore. V kritickom čase reforiem si krajina si podľa neho nemohla dovoliť takéto spory.
Tanakovej demisia je zaujímavá krátkodobo i dlhodobo. Japonsko bude rýchlo potrebovať niekoho, kto by Mikiko Tanakovú nahradil. Tento týždeň prichádza do Tokia ruský minister zahraničných vecí, na budúci mesiac americký prezident. Kuloáre už hovoria, že premiér by náhradu mohol nájsť v rešpektovanej Sadako Ogatovej, bývalej vysokej komisárke OSN pre utečencov. V Koizumiho vláde je päť žien - čo je na Japonsko veľa - a ak by Ogatová prijala ponuku, tento počet by bol zachovaný.
Dlhodobý aspekt odstúpenia japonskej ministerky je dôležitejší: obaja, Koizumi i Tanaková, boli zvolení s programom reforiem, ktoré treba urobiť proti vôli japonskej byrokracie. Hospodársko-politický model, ktorý Japonsku po vojne vyniesol nevídanú prosperitu, sa v posledných desiatich rokoch dostal do krízy. Obrovská zadlženosť bánk, rastúca nezamestnanosť a klesajúca priemyselná výroba sú v prvom rade dôsledkom nedostatku otvorenosti v politike i ekonomike. Koizumi pri reformách naráža na odpor vo vlastnej strane, oprieť sa naopak môže o svoju popularitu. Na nej však mala značný podiel aj Tanaková. Premiér dnes priznal, že jeho vláda zrejme utrpí stratu dôvery verejnosti. Do hry však ešte môže vstúpiť samotná Tanaková: v Japonsku si každý pamätá, že jej otec, Kukei Tanaka, bol v 70-tych rokoch premiérom. Otázkou je, či sa jej odstúpenie nestane odrazovým mostíkom pre cestu na úplný vrchol japonskej politiky.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|