|
|
| |
|
Dnes je pondelok, 8. september 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
1. február 2002
|
Slovensko premrhalo šancu na diskusiu o EÚ
|
Mária Hlucháňová
|
5. decembra minulého roku vyvolal v Bruseli veľký rozruch predseda českej Poslaneckej snemovne Václav Klaus, keď vyzval, citujeme: "zastaviť plazivé a tiché zjednocovanie európskeho kontinentu". Otvorene tiež povedal, že namiesto automatického posilňovania EP treba zachovať postavenie národných parlamentov. Na decembrovom stretnutí šéfov parlamentov kandidátskych krajín bol aj Jozef Migaš. Agentúry však necitujú žiadne jeho zásadné vyjadrenie k tejto veci, okrem známeho ubezpečenia slovenskej strany, že chce zavŕšiť prístupové rokovania s úniou do konca roka.
Predsedovi NR SR vzhľadom na jeho stranícke tričko niet čo vyčítať. Klaus totiž nijako neskrýval, že podľa neho "vládne a silnie sociálnodemokratický pohľad" so snahou ovládnuť Európu jednou centrálnou autoritou, čo chcel vyjadriť aj výrazom nebezpečenstva návratu "dobre známeho kolektivizmu". Podľa Klausa je preto nevyhnutné na prahu pripravovaného rozšírenia únie presadiť udržanie princípu národného štátu.
Susedné Česko ešte v decembri niekoľkohodín na pôde parlamentu diskutovalo o tejto téme. Tá začala byť významná nielen v médiách, ale aj v agende politikov.
Na Slovensku bolo až do tohto týždňa v týchto súvislostiach takmer "hrobové ticho". V stredu ho prerušila iniciatíva KDH. Takmer celý deň poslanci diskutovali o návrhu Deklarácie NR SR o zvrchovanosti členov a kanditátov voči EÚ a to v kultúrno-etických otázkach. Dokument bol napokon schválený hlasmi koalície aj opozície. Iniciatíva kresťanských demokratov sa však v širšej verejnosti otočila proti nim samým. Média a časť politikov obviňuje KDH z prepašovania vlastnej ultrakonzervatívnej agendy do dokumentu, ktorý má fakticky reprezentovať celoslovenský názor v Bruseli. Vychádzajú pritom z dôvodovej časti návrhu deklarácie, ktorá pravdupovediac dosť nešťastne menuje sféry, ktoré by mali regulovať výsostne inštitúcie jednotlivých štátov a nie únie. Základná otázka, ktorá je totožná s tou Klausovou, a je úplne legitímna, do akej Európy chce krajina vôbec vstupovať, zostala v návrhu KDH niekde na druhom mieste. Hoci niektorí rečníci za KDH ju v rozprave spomenuli. Hovorí poslanec Vladimír Palko:
AUDIO: Výrazným trendom posledného desaťročia je presúvanie zápasu z členských štátov na úroveň nadnárodných zoskupení, aj na úroveň EÚ.
Snahu KDH si takto vysvetlil predseda integračného výboru František Šebej:
AUDIO: To, o čom hovoria kresťanskí demokrati, nie je riešenie spomenutých otázok, ale je to otázka kto má k tomu riešeniu dospieť. Má to byť národný parlament, národná vláda, alebo supernacionálne európske inštitúcie?
Neskôr tému, ktorá by mala byť aj na Slovensku dominantná, charakterizoval Šebej takto:
AUDIO: Je treba v rámci EÚ zvážiť, či je dobré pre občanov únie a pre ľudskú slobodu, prenášať bezmyšlienkovite a automaticky stále viac rozhodnutí z pôvodnej medzivládnej úrovne, kde sa zachováva istá suverenita národných orgánov, na úroveň nadnárodných inštitúcií, teda EK a parlamentu.
Šebej nehovoril o eutanázii, drogách či homosexuálnych vzťahoch. Používal výraz z textu deklarácie: kultúrno-etické otázky:
AUDIO: Si myslím, že kultúrno-etické otázky sú tie, ktoré by mali zostať v rukách národných parlamentov. Áno, mali by zostať. Kto iný je kompetentnejší, kto je legitímnejší rozhodovať o tak dôležitých veciach, ako priamo reprezentácia, ktorá vzíde z priameho kontaktu s vlastnou populáciou?
Predseda integračného výboru František Šebej dokázal najvýstižnejšie pochopiť úmysel KDH, čo zjavne a paradoxne nedokázali samotní autori deklarácie. Toto mínus vyvolalo nielen útoky na ich iniciatívu, ale (a čo je väčšia škoda) znamenalo aj premrhanie prvej a veľkej šance otvoriť diskusiu na zásadnú tému o budúcnosti EÚ aj na Slovensku.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|