Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 21. november 2008       6. február 2002 Špekulatívny kapitál je potrebný pre ekonomiku, čo neznamená tolerovanie podvodov a neslušnosti Attila Lovász Je až príznačné pre slovenskú spoločnosť, že napriek všetkým rizikám berú občania podielové fondy ako spôsob sporenia, ale akonáhle sa niečo stane a ľudia prídu o svoje peniaze, žiadajú hlavu ministra financií, predsedu vlády, prezidenta a kto vie koho ešte, poukazujúc na malú mieru ochrany občanov. Štát má pritom povinnosť chrániť občanov pred zločincami, pred nebezpečnými situáciami, pred vonkajším nepriateľom, ale v žiadnom prípade nie pred ich vlastnými investičnými rozhodnutiami. Investovať je rozhodnutie slobodné a ovplyvňovanie investovania neprípustnými štátnymi zásahmi je zasahovaním do sféry osobnej slobody. Tieto slová sú aktuálne práve teraz, keď je nejasná budúcnosť spoločnosti Horizont a jej dcéry BMG Invest. Vypočuť náreky, kto a aké celoživotné úspory uložil do podielového fondu, môže byť síce solidárne, ale málo platné. BMG Invest bola a zatiaľ ešte stále je spoločnosťou, ktorá zbierala vklady od obyvateľov, aby ich zhodnocovala v investíciách. Nebola a pravdepodobne ani nebude bankou, ktorá je obvykle konzervatívna a obozretná a zo zákona nesmie prekročiť istú mieru rizika. Investičná spoločnosť typu BMG má dovolené vlastne všetko, výnimkou sú podvody a porušovanie všeobecne záväzných predpisov – napríklad Obchodného zákonníka. Má teda „povolené“ aj zle investovať a stratiť hoci všetky vklady od svojich podielnikov. Žiadať hlavy politických činiteľov je nenáležité, ešte horšie je v takýchto situáciách žiadať zákaz takýchto spoločností. Tzv. špekulatívny kapitál (a tohto pojmu sa prestaňme báť), je „šťukou“ v často stojatých vodách hospodárstva. Podielové fondy, investičné spoločnosti s veľkou mierou rizika sú teda hybnou silou takých úspešných ekonomík, akou americká, nemecká či francúzska nesporne sú. Sú to spoločnosti, ktoré na rozdiel od bánk, ochotne vstupujú na trh s peniazmi na podporu nových neobvyklých technológií, sú to spoločnosti, ktoré stoja v pozadí financovania revolučných vedeckých zmien. Bez špekulatívneho kapitálu by dnes neexistovali informačné technológie, mikromechanické prístroje, ale ani také divy 20. storočia, akým je laser či mobilný telefón. Konzervatívne inštitúcie nefinancujú revolučné technológie, podielové fondy áno. Niektoré zámery vyjdú a „nabalia“ sa na nich ako majitelia, tak i podielnici. Niektoré nie - strata môže byť totálna. Riziko je súčasťou investovania, nech už niekto investuje 100 korún alebo 100 miliónov. Špekulatívny kapitál má svoje miesto aj na Slovensku. Bez neho by bežný slovenský občan čakal oveľa dlhšie napríklad na lízing automobilov a technológií, pravdepodobne by bola oveľa pomalšia výstavba hoci aj bytov, v mnohých segmentoch by jednoducho nefungoval trh tak, ako sa to už stalo samozrejmosťou. Neexistovali by mnohé mediálne spoločnosti a reklamný trh by bol v plienkach. Na druhej strane treba vidieť, že aj štát má svoje funkcie. Napríklad nemôže dovoliť, aby sa kdekto nabaľoval na dôverčivosti občanov. V tomto smere boli niekedy až kontraproduktívne slová bývalej ministerky financií, ktorej „evergrínom“ boli nebankové subjekty. V mnohom jej slová pripomínali vzťah moci k podielovému fondu Sporofond a spoločnosti PSIS, ktorú Mečiarova tretia vláda administratívne zlikvidovala. Súčasná právna úprava však reguluje nebankové subjekty dostatočne, ba až prísne. Regulácia rozhodovania občanov však nie je na mieste a nemá sa ním legislatíva zaoberať. To, čím sa však vláda zaoberať určite má, je klamlivá, zavádzajúca reklama, ktorá vykresľuje investície v týchto fondoch ako bezrizikové. Vláda by sa mala zaoberať napríklad aj absenciou holdingového zákona. Spoločnosti holdingového typu, akými sú Horizont, Drukos, VSŽ či, Penta Group, sú bez opory v zákone len sieťou matiek, dcér a vnučiek, vzájomne prepojených, no nezodpovedajúcich za svoje záväzky navzájom. Aj kvalitný holdingový zákon by zmenšil šance nepoctivcom, naopak šikovným špekulatívnym finančníkom by sa podnikanie uľahčilo.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...