|
|
| |
|
Dnes je sobota, 11. október 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
6. február 2002
|
Podľa NBÚ je riaditeľ finančnej polície Stieranka bezpečnostným rizikom
|
Milan Žitný
|
Prvý viceprezident Policajného zboru SR Jaroslav Spišiak, ktorý riadi kriminálnu a finančnú políciu, dnes na mimoriadnej tlačovej konferencii potvrdil, že Národný bezpečnostný úrad vyhodnotil riaditeľa finančnej polície Jozefa Stieranku ako bezpečnostne rizikovú osobu.
AUDIO: "Obdržal som cestou ministra vnútra rozhodnutie Národného bezpečnostného úradu, v zmysle ktorého je osoba bezpečnostne nespoľahlivá na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami."
Proti verdiktu a postupu NBÚ vzniesol protest Odborový zväz PZ SR. Odborári podali prostredníctvom viceprezidenta Spišiaka trestné oznámenie na neznámeho páchateľa z NBÚ, ktorý sa mal podľa policajných odborov účelovo a vedome podieľať na negatívnom hodnotení riaditeľa finačnej polície. Tým sa mal dopustiť zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa paragrafu 158 Trestného zákona. Policajné odbory tvrdia, že Stieranka nevyplnil žiadny bezpečnostný dotazník a NBÚ s ním ani neuskutočnil pohovor.
Na vyjadrenie šéfa policajných odborárov Miroslava Litvu reagoval hovorca NBÚ Juraj Puchý vysvetlením, že riaditeľ finančnej polície mal bezpečnostné previerky podľa starého zákona o utajovaných skutočnostiach a NBÚ iba zrušil ich platnosť. "K tomu nie sú potrebné ani pohovory, ani vyplnenie dotazníku," konštatoval hovorca NBÚ pre Slobodnú Európu s tým, že policajní odborári sa odvolávajú na paragraf zákona o utajovaných skutočnostiach, ktorý však NBÚ pri svojom postupe neuplatnil. Rozhodol podľa ustanovenia, ktoré umožňuje odňať platnosť previerky, pochádzajúcej ešte z minulého obdobia - z pôsobnosti predchádzajúceho, dnes už neplatného zákona.
Viceprezident Spišiak uviedol, že jeho povinnosťou bolo konať podľa a v rámci zákona o štátnej službe príslušníkov polície.
AUDIO: "Na základe tohto som musel pristúpiť k takým krokom, aby som sám nebol rizikovým faktorom a zabezpečil všetko pre to, aby takto hodnotená osoba nemohla prísť do styku s utajovanými skutočnosťami. Preto bol na pána Stieranku vypracovaný návrh na služobné hodnotenie, lebo toto je jediný
možný zákonný spôsob, ako túto situáciu riešiť. Návrh služobného hodnotenia, podľa ktorého je nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v policajnom zbore, pán Stieranka sa k tomuto návrhu vyjadrí, po jeho vyjadrení bude nasledovať vyhotovenie služobného hodnotenia, ktoré keď nadobudne právoplatnosť, bude dôvodom na prepustenie pána Stieranku zo služobného pomeru."
Bez ohľadu na verdikt NBÚ policajný viceprezident Spišiak hodnotí prácu finančnej polície a jej riaditeľa ako nedostatočnú a neefektívnu. Za minulý rok nepredložila finančná polícia ani jeden návrh na trestné stíhanie pre trestný čin prania špinavých peňazí. "Keby mi to legislatíva umožňovala, už by som z týchto dôvodov Stieranku dávno odvolal," uviedol prvý viceprezident PZ SR.
Riaditeľovi finančnej polície po odchode z PZ SR za týchto podmienok nevznikne nárok na tzv. odchodné. Nárok by mu vznikol vtedy, keby sám požiadal o uvoľnenie z policajného zboru, ako to urobili pred ním jeho niekdajší zástupca Dušan Bittner a ďalší funkcionári PZ SR. Výsledky finančnej polície kritizoval už dávnejšie minister vnútra Ivan Šimko, keď vyslovil Stierankovi nedôveru: "Nie som spokojný s činnosťou finančnej polície. Myslím si, že existuje množstvo podozrení, ktoré sú takpovediac celonárodné, kde akosi nie je stále dostatok dôkazov. Neviem prečo, pretože si myslím, že pri finančnej trestnej činnosti každý zanecháva stopy, na rozdiel od iných typov trestnej činnosti," vyhlásil v polovici minulého mesiaca minister Šimko. Podľa neho by mali byť vykonané legislatívne zmeny, ktoré by umožnili pružne odvolať z funkcií nedostatočne výkonných policajtov a nahradiť ich aktívnejšími príslušníkmi. Riaditeľ finančnej polície nereagoval na výzvu policajného prezidenta Pavla Zajaca, aby sa vzdal funkcie, keďže nemá dôveru nového ministra vnútra. Minister Šimko v súčasnosti pripravuje rozsiahlu správu o stave bezpečnosti na Slovensku, od ktorej sa očakáva, že políciu, jej orgány a najmä výsledky činnosti za minulý rok podrobí ostrej kritike. Správa by mala odznieť v parlamente v marci.
Množiace sa prípady trestnej činnosti príslušníkov polície v poslednom čase by nemali byť dôvodom na to, aby policajti prešli pod vojenskú jurisdikciu. Na tomto názore sa zhodujú policajné odbory i vedenie policajného zboru, na rozdiel od vedení rezortov vnútra a spravodlivosti, ktoré prišli s týmto návrhom. Policajný prezident Zajac to považuje za krok späť, odbory dodávajú, že by išlo aj o porušenie Európskej konvencie o ľudských právach. Policajti prestali podliehať pod vojenskú prokuratúru a vojenské súdy po páde komunistického režimu začiatkom 90.rokov.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|