|
|
| |
|
Dnes je utorok, 7. október 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
8. február 2002
|
Parlament nie je schopný uvádzať Ústavu SR do praxe
|
Jana Pankovčínová
|
Neschopnosť vládnej koalície dohodnúť sa na personálnych otázkach vyústila tento týždeň v parlamente do nedôstojnej situácie. Poslanci neboli schopní zvoliť šiestich kandidátov na posty sudcov Ústavného súdu SR, z ktorých si má následne prezident republiky vybrať troch na ustanovenie do funkcií. Samotný parlament tak blokuje uplatňovanie základného zákona štátu v praxi - Ústavy Slovenskej republiky. Týka sa to tak neukončených volieb kandidátov na posty ústavných sudcov, ako aj stále neprijatého zákona o Súdnej rade. Bez neho nemôže byť totiž menovaný či preložený žiadny sudca v krajine. Inými slovami, zákonodarná moc znemožňuje riadny a nezávislý výkon súdnej moci.
Zmeny v ústave, z ktorých podstatnú časť tvorili práve nové ustanovenia o súdnej moci, vstúpili do platnosti už vlani 1. júla. Teoreticky platia viac ako pol roka, prakticky však vôbec nie. Doteraz neexistujú príslušné zákony a personálne rozhodnutia.
Ústava predpokladá, že na Ústavnom súde, ktorý je strážcom dodržiavania ústavnosti v krajine, bude pôsobiť trinásť sudcov. V Košiciach ale pracuje len desať a čakajú na nových kolegov. Medzitým pribúdajú podnety od občanov, keďže novelizovaná ústava rozšírila možnosti obrátiť sa na najvyššiu súdnu inštanciu.
V slušnej krajine však nejde len o zaplnenie voľných miest, ale o to, aby boli obsadené odborníkmi, a to dôstojným spôsobom. Najmä ak ide o súdnu moc, ktorá má kontrolovať ostatné dva mocenské piliere. Slovenským poslancom však, zdá sa, nielen spôsoby, ale ani povinnosť naplniť ustanovenia ústavy, na dodržiavanie ktorej prisahali, príliš veľa nehovoria. Priznal to aj podpredseda Národnej rady Pavol Hrušovský:
AUDIO: „Vôbec si poslanci neuvedomovali, že toto je Ústava SR, ktorú je treba naplniť pri konkrétnom hlasovaní, a preto som veľmi prekvapený, že takto nezodpovedne sme pristúpili k voľbe. Ukazuje sa, že koalícia prakticky nefunguje, že nie je možné dosiahnuť politické dohody ani pri takýchto základných veciach.“
O „spôsoboch“ vypovedajú aj slová predsedu poslaneckého klubu vládnej SDK Štefana Rusnáka, ktorý síce ľutoval, že parlament nezvolil všetkých šiestich kandidátov na ústavných sudcov, ale dodal, že nabudúce možno vyberie ešte lepších kandidátov. To, že urazil štrnásť tohtotýždňových, mu v danej chvíli zrejme „nedošlo“.
Hovorí Štefan Rusnák:
AUDIO: „To ale neznamená, že naša spolupráca sa tým naštrbila, život ide ďalej. Budeme hľadať nových, možno ešte kvalitnejších kandidátov a presvedčíme svojich koaličných partnerov o tom, že jednoducho ich treba voliť.“
Nie je náhodou, že zo štrnástich nominantov parlament v prvom kole zvolil len jedného - poslanca Ladislava Orosza, ktorý je zároveň podpredsedom vládnej SDĽ. Kuloáre hovoria o tichej dohode vedenia strany s Oroszom, že sa zaňho „prihovoria“ u prezidenta, aby ho na post ústavného sudcu vymenoval, a na „oplátku“ Orosz nebude kriticky vystupovať voči politike strany. Či tento scenár vyjde, ukáže rozhodnutie prezidenta, ktorý si sám podľa vlastného uváženia z kandidátov parlamentu vyberie. Druhý, v druhom kole zvolený kandidát parlamentu je rovnako stranícky - ide o nominanta opozičného HZDS Jána Auxta. Rozhodnutie poslancov je nespochybniteľné, ukazuje však, že berú do úvahy viac politické, ako odborné súvislosti. Ján Auxt môže byť dobrým sudcom - hlavným kritériom by však pri Ústavnom súde mala byť prax, dosiahnutý stupeň vzdelania a publikačná činnosť. Zvyčajne sa nominujú sudcovia vyšších stupňov súdu - Ján Auxt je sudcom okresného - alebo právnici, ktorí majú za sebou aj pedagogickú a vedeckú činnosť. Tretím kandidátom parlamentu je advokát, poradca ústavného súdu Ján Luby. Nominoval ho takpovediac „prezidentov“ človek - predseda ústavného súdu Ján Mazák, ktorý bol pred nástupom do tejto funkcie podpredsedom vládnej SOP, teda strany, ktorú zakladal a viedol práve Rudolf Schuster. Tak či onak, parlament zatiaľ predkladá iba troch kandidátov. V nových voľbách s úplne novými kandidátmi sa ale môže stať, že zvolí ďalších troch už len „do počtu“ a menovanie ústavných sudcov bude iba formálne.
Natíska sa preto otázka, načo poslanci a najmä vládna koalícia roky pripravovala a vlani schválila zmeny v ústave, ak ich nevie zaviesť do spoločenského života a ak v mene základného zákona štátu nedokáže potlačiť iné vnútorné spory, ktoré s týmito zmenami nesúvisia.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|