Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 22. august 2008       8. február 2002 Plusy a mínusy vyhlásenia k maďarskému krajanskému zákonu Mária Hlucháňová Doterajšie "naťahovačky" okolo maďarského krajanského zákona majú zatiaľ len jeden hmatateľný výsledok. Vlády v Budapešti ale aj v Bratislave oslovili nielen svojich voličov, ale masívne aj širokú domácu verejnosť. Zatiaľ čo v Maďarsku zákon ešte viac prehĺbil priepasť medzi opozíciou a koalíciou, na Slovensku došlo k opačnému efektu. Tamojšia opozícia nevytvorila s koalíciou od posledných parlamentných volieb takú silu, ako práve pri schvaľovaní Vyhlásenia ku zákonu o zahraničných Maďaroch. Zo 129 poslancov totiž za hlasovalo až 112, proti boli 15-ti z koaličnej SMK, a dvaja koaličníci sa hlasovania zdržali. Takéto "počty" boli napríklad v čase schvaľovania novely ústavy len snom, bojovalo sa totiž o každý hlas. Význam oboch dokumentov je pritom neporovnateľný. Slovenská relevantná politická scéna ukázala svoju vlastnú tvár. V mene vopred jasného politického zisku zabudla na deliace čiary medzi opozíciou a koalíciou, na napätia v samotných útrobách niektorých strán a teda aj jej poslaneckých kluboch. Vidina už dopredu zabezpečených plusových bodov u vlastných voličov omámila poniektoré koaličné subjekty tak silno, že zabudli, že SMK je súčasťou vládneho zoskupenia. V praktickej rovine sa však samotný problém neposunul ani o milimeter. Stav vzájomných rokovaní o dohode je na tom istom mieste ako pred parlamentnou rozpravou, a pred schválením Vyhlásenia NR SR. Jedna zmena je však citeľná. Maďarská a slovenská diplomacia bude hľadať riešenie v oveľa napätejšej atmosfére a pod väčším tlakom. Nechajme bokom situáciu na maďarskej strane, kde predvolebná atmosféra hustne pomerne s blížiacimi sa aprílovými parlamentnými voľbami. Slovensko má síce do zásadného politického zápasu ešte zopár mesiacov, ale téma zákona o zahraničných Maďaroch môže nebezpečne tento termín skrátiť. Koalícia sa však do možných problémov dostala sama. Na jednej strane síce neustále deklaruje svoju plnú podporu tým, čo na diplomatickej úrovni celú vec už mesiace riešia, na druhej sa však netají, že práve schválenie Vyhlásenia v parlamente je podporou "pre vyjednávacie pozície Slovenska". Dokonca vyjednávač Jaroslav Chlebo prijatie dokumentu v NR SR, citujeme: "vníma ako mandát pre slovenskú diplomaciu na rokovania". Len pripomeňme, že Chlebo ako člen výkonnej moci má mandát už dávno, najmenej od chvíle, keď sa stal štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí a keď sa stal zodpovedným aj za agendu slovensko-maďarských vzťahov. Rovnako falošná je aj činnosť samotnej vlády v prípade parlamentného Vyhlásenia. Kabinet sa nemal čo zapodievať návrhom dokumentu, ktorý pripravili poslanci. Ak by si bol istý v svojich postupoch a ak by nechcel najmä politicky využiť túto tému, nemal čo o Vyhlásení rokovať, a to už vôbec nie na mimoriadnom rokovaní. Zákony totiž hovoria jasne, kedy sa vláda vyslovuje k poslaneckým návrhom: len v prípade návrhov zákonov. Len túto možnosť pozná aj paragraf 70, odsek 2 Rokovacieho poriadku, na ktorý sa odvoláva vláda. Upresnime, že sa tak stalo vôbec po prvýkrát, čo vláda zasadala k návrhu parlamentného uznesenia, a čo môže mať do budúcnosti nepríjemné následky precedensu. No a v tejto súvislosti už ani nehovorme o "detailoch", ktoré strany vládnej koalície, kedy a akým spôsobom boli respektíve neboli zo strany partnerov tak na vládnej ako aj koaličnej úrovni informované. Zostáva už len pomenovať zisky a straty. Tie prvé sa zdajú v týchto dňoch pre politické strany nezanedbateľné. Takmer všetky dosiahli čo chceli, lebo voliči majú pocit, že ich politici "bojujú za správnu vec a správnym spôsobom". S odstupom dní však budú neúprosne naberať na rozmeroch straty: stále nepodpísaná dohoda s Budapešťou, stále nezastavené vydávanie preukazov. Čoraz väčšia vzdialenosť koaličných strán od jej koaličnej SMK, a čoraz väčší (aj keď nechcený) príklon k opozícií.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...