Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 11. október 2008       12. február 2002 Stále neistý osud štátnej tlačovej agentúry Katarína Lutherová Po viacerých úvahách sa možnosti transformácie Tlačovej agentúry SR zúžili na dve podoby. Rozhodnutie malo padnúť na dnešnej schôdzi parlamentného výboru pre kultúru a médiá. Či sa tak stalo, zisťovala dnes Katarína Lutherová. Na januárovej schôdzi mediálneho výboru jeho predseda Ján Budaj označil za hrubé zanedbanie povinnosti konanie ministra kultúry Milana Kňažka, ktorý nepredložil členom výboru konkrétny návrh na transformáciu Tlačovej agentúry SR. Na začiatku dnešného pracovného stretnutia už len sucho konštatoval, že po včerajšom stretnutí s ministrom môže poskytnúť iba rovnakú informáciu, rozhodnutie ešte nepadlo. Pripomeňme, že Kňažkovmu rezortu ukladá uznesenie vlády vypracovať koncepciu premeny štátnej agentúry. Predstavy o budúcej existencii agentúry sa odvíjali od samostatne fungujúceho subjektu, ktorý by bol finančne sebestačný, alebo čiastočne financovaný zo štátneho rozpočtu cez akciovú spoločnosť so 100 percentnou účasťou štátu až po možnosť privatizácie a prechodu na neziskovú organizáciu. Dokonca ministerstvo kultúry uvažovalo aj o zrušení TASR v čase, keď predstavitelia nezávislej agentúry SITA verejne deklarovali, že poskytovaný servis by zvládli aj pri štátnej dotácii 27 miliónov korún. O ničom konkrétnom sa však zatiaľ nerozhodlo a tak Slovensko na rozdiel od okolitých krajín stále živí zo štátneho rozpočtu tlačovú agentúru, ktorá vykazuje celkové náklady na svoju prevádzku vo výške viac ako 7O miliónov a za svoje služby si od daňovníkov účtuje ďalšie poplatky. Tento stav je však limitovaný l. aprílom, kedy má do platnosti vstúpiť Zákon o verejnej službe , vyžadujúci zmenu štatútu z roku l995. Plánované rozhodnutie o spôsobe transformácie TASR sa však na schôdzi mediálneho výboru dnes neuskutočnilo. Chýbalo rozhodnutie ministra Kňažka a načas sa nedostavil ani pozvaný riaditeľ TASR Ivan Čeredejev, takže členovia výboru znova tento bod programu odsunuli na ďalší termín. Zdá sa však, že predstava poslancov má už svoju konkrétnu podobu. Hovorí predseda výboru pre kultúru a médiá Ján Budaj. AUDIO: "Som presvedčený, že tou správnou cestou je verejná služba, presné definovanie verejnej služby a financovanie TASR-u z fondu verejnej služby, ktorý by podľa mojej predstavy mal vzniknúť aj pre verejnoprávne médiá, spoločný aj pre rozvoj audiovízie." Podľa Jána Budaja by vytvorený fond verejnej služby financoval značne zredukovanú verejnoprávnu TASR. Za služby, ktoré môžu byť oprávnene považované za výkony v prospech verejnosti. Išlo by o archivovanie historických a aktuálnych dokumentov, TASR by slúžila na prezentáciu činnosti vlády a parlamentu a iných verejných inštitúcií, zabezpečovala by zahraničný servis, fotoservis a sprístupňovala by verejnosti a štátnym inštitúciám bezplatne časť svojich služieb. Teda išlo by o celkom odlišnú situáciu v porovnaní so súčasným stavom. Hovorí opäť Ján Budaj. AUDIO: "Povedzme Slovenská televízia by mala za služby TASR platiť 9 miliónov, čo je obrovská suma a tak vlastne TASR aj platíme a ešte ona druhýkrát si od nás ten poplatok vyberá cez inštitúcie, ktoré tiež platíme." Niekoľkonásobné preplácanie za informácie štátnej tlačovej agentúry pravdaže ovplyvňuje odberateľov, ktorí dávajú prednosť službám agentúre SITA alebo Českej tlačovej agentúre, ktorá operuje na slovenskom trhu. ČTK je verejnoprávnou inštitúciou, čo znamená, že má uzavreté zmluvy so štátnou administratívou a inštitúciami, ale na druhej strane je ekonomicky nezávislá. Vďaka kvalite a rozsahu svojich služieb má mnoho odberateľov z radov renomovaných bánk, investičných spoločností a výrobných podnikov. Podľa údajov týždenníka Profit v roku 2OOO ČTK dosiahla pred zdanením zisk 39 miliónov Kč. Otáľanie s transformáciou štátnej agentúry na Slovensku nielenže znepriehľadňuje pravidlá pre fungovanie spravodajských služieb na Slovensku, ale zneisťuje aj postavenie samotných pracovníkov tejto agentúry. Preto je namieste počudovanie nad pasivitou vlády konečne pristúpiť k transfomácii štátnej agentúry, navyše, ak sa obdobie jej operatívnosti neustále skracuje. Opäť Ján Budaj. AUDIO: "Toto vyjasnenie každý prekladá ako horúci zemiak a TASR prežíva v neistote a v podstate nestabilite. Verím, ale že sa to môže skončiť nie vládnym, ale poslaneckým návrhom. Vládny sa už nestihne."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...