Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 11. október 2008       12. február 2002 Súd s Miloševičom pripomína Európe dvestotisíc mŕtvych z balkánskych vojen deväťdesiatych rokov Daniel Bútora Po dlhých prípravách sa dnes v holandskom Haagu začal proces s bývalým srbským a juhoslovanským prezidentom Slobodanom Miloševičom. Súd, občas prirovnávaný k norimberskému tribunálu s nacistickými vojnovými zločincami, má rozhodnúť o vine či nevine srbského vodcu počas vojnových konfliktov v Chorvátsku, v Bosne a Hercegovine a v Kosove. Miloševičova obžaloba nešetrí silnými slovami: genocída, zločiny proti ľudskosti. Prokurátorka del Ponteová hovorí o stredovekej zúrivosti a vypočítavej krutosti, ktoré sprevádzali etnické čistky. Do týchto niekoľkých slov žalobcovia sústreďujú skúsenosť najväčšej európskej vojny 90-tych rokov, v skutočnosti najväčšieho krviprelievania na starom kontinente od konca druhej svetovej vojny. Prvé bolo v Chorvátsku a jeho symbolom je Vukovar. V živej pamäti zostali deportácie počas konfliktu v Kosove. Najhorší však bol ten najdlhšie trvajúci konflikt v Bosne a Hercegovine, a jeho symboly - Srebrenica a Sarajevo. K symbolickým názvom si silnejšie povahy môžu doplniť fotky z masových hrobov a z koncentračných táborov. Poprední európski intelektuáli v uplynulých rokoch oprášili knihy, ktorými Hannah Arendtová opisovala banalitu zla nacistického Nemecka. Balkánske vojny 90-tych rokov si vyžiadali viac ako dvestotisíc mŕtvych. Tých pár dozorcov a vojenských veliteľov, ktorí už pred súdom stáli či stoja, boli väčšinou len pešiakmi na šachovnici, hoci pešiakmi aktívnymi. Žalobcovia medzinárodného haagskeho tribunálu veria, že hlavné nitky zodpovednosti napokon vedú k mocnému mužovi v Belehrade, k Slobodanovi Miloševičovi. Carla del Ponteová to dnes v Haagu zhrnula takto: AUDIO:"Dnes ako nikdy predtým vidíme medzinárodnú spravodlivosť v akcii. Pozrime sa na dôvody vzniku a na účel tohto tribunálu. Mali by sme si pripomenúť denné scény utrpenia, ktoré priniesol ozbrojený konflikt v bývalej Juhoslávii. Vďaka nim sa termín "etnické čistky" stal súčasťou nášho jazyka. Niektoré z udalostí sa vyznačovali takmer stredovekou zúrivosťou a vypočítavou krutosťou ďaleko za hranicami legitímneho vedenia vojny." Del Ponteová však upozorňuje, že nejde o súd s celým národom, s celou krajinou - že súdení nie sú Srbi, ale Miloševič. AUDIO:"Keď stojí pred súdom vysokopostavený vodca, môžeme byť v pokušení zovšeobecňovať - tomuto pokušeniu však treba odolať. Otázka kolektívnej viny nie je súčasťou tohto prípadu. A odmietam akúkoľvek zmienku o kolektívnej vine. Chystám sa samozrejme odhaliť mieru, do akej sa sila a vplyv Miloševiča uplatňovali voči tým druhým. Ešte raz však zdôrazňujem, že obžalovaný je pred vás postavený, aby sa zodpovedal zo svojich vlastných skutkov a za svoju osobnú účasť na zločinoch, z ktorých je obvinený." Miloševičova obrana však bude vystavaná presne na tvrdení, že pred súdom stojí celý národ. Miloševič sa bude obhajovať sám, jeho právny poradca Zdenko Tomanovič však už dnes hovorí o tejto taktike: AUDIO:"Niet pochybnosti, že keď sa proces týka udalostí, ktoré sa stali pred desiatimi rokmi, a ak sa politika z tej doby označí za genocídnu, a keď sa pred súd postaví celé vtedajšie vedenie krajiny, je jasné, že ide o súd s celou krajinou a s celým národom, nie iba s jednotlivcom." Je otázne, nakoľko v samotnom Srbsku zaúčinkuje fenomén heroizácie muža, obvineného z vojnových zločinov. Del Ponteovej hovorkyňa Florence Hartmanová je presvedčená, že žaloba má dostatok dôkazov: AUDIO:"Je to začiatok procesu, ktorý bude trvať celé týždne a mesiace, so svedkami a s dôkazmi. Dnes iba predstavujeme prípad v celku. Každý detail, o ktorom dnes hovoríme, bude podložený dôkazmi a svedectvami." Pravda, s dôkazmi môže mať žaloba problém. Miloševič si dával veľký pozor na písomné dokumenty a väčšinou vydával príkazy slovne. Kľúčové budú preto svedectvá. Jedno z hlavných by mal poskytnúť generál Djordjevič, známy ako "Roja". Ten údajne súhlasil s výpoveďou proti Miloševičovi výmenou za imunitu, a odovzdal žalobe nahrávky telefónnych rozhovorov s Miloševičom, kde okrem iného dostal príkaz na zničenie všetkých dôkazoch zločinov v Kosove. Po zmene vlády sa v Srbsku našlo viacero miest so stovkami zabitých kosovských Albáncov, ktoré museli byť dopravené do Srbska srbskou políciou. Zástupca Carly del Ponteovej Geoffrey Nice hovorí, že Miloševič musel o viacerých takýchto zločinoch prinajmenšom vedieť - a že nič proti nim neurobil. AUDIO:"Obžalovaný Miloševič je obvinený z týchto skutkov. Otázka je - vedel, že sa to deje? Samozrejme, že vedel." Súd však bude musieť prekonať dve veľké prekážky. Prvou je čas: od najhorších zločinov v Bosne a Hercegovine uplynulo už 7-8 rokov. A tiež zadefinované obvinenie - genocída - sa ťažko dokazuje. A po druhé, všetci v Haagu sa budú musieť snažiť dokázať, že ide o férový súd, nie o politický súd na objedávku. Počas predbežných výsluchov Miloševič opakovane označil súd za politicky motivovaný. Miloševičov právny poradca Dragoslav Ognjanovič si myslí, že Miloševič by mal pokračovať rovnakým smerom. AUDIO:"Miloševičova sila je v jeho stratégii. Nechystá sa uznať súd a nebude sa brániť podľa pravidiel tribunálu. Naopak, ide využiť súd, aby povedal všetko, čo vie, a chystá sa predvolať celý rad bývalých a súčasných politikov ako svedkov." Miloševič sa údajne chystá predvolať viac ako 30 svedkov, vrátane Billa Clintona, Tonyho Blaira a Javiera Solanu. Väčšina z nich sa zrejme neobjaví - čo môže Miloševičovi v jeho mediálnom zápase so súdom pomôcť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...