Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 7. október 2008       18. február 2002 Politická hra o vysokokoškolský zákon Oľga Štefucová Poslanci slovenského parlamentu by tento týždeň mali rozhodnúť o osude nového vysokoškolského zákona. Záverečnému finišu v pléne predchádzala nielen niekoľkoročná príprava normy, ale v poslednom roku aj zvýšený politický tlak na podobu pravidiel fungovania a financovania vysokých škôl v nej stanovených. Na margo práve politickej priechodnosti zákona pripravila poznámku Oľga Štefucová. Napriek tomu, že nová legislatívna norma pre vysoké školy má za sebou takmer ročnú tortúru, v podobe viac či menej odborných diskusií, až najbližšie dni ukážu, kto bude mať navrch. Či pragmatickí zástancovia reformy vysokoškolského vzdelávania, alebo politické skupiny, ktoré - spájajúc zákon s otázkami sociálnymi - vsadia na predvolebnú kartu. Osud nového vysokoškolského zákona najskôr závisel od nájdenia konsenzu na akademickej pôde, potom medzi ňou a predkladateľom, tj. ministerstvom školstva, následne v koaličnej rade i vo vláde. Až schvaľovanie zákona v parlamentnom výbore pre vzdelanie ukázalo, že otázky zásadné pre akademickú obec, už nie sú prioritné pre politické strany. Zatiaľčo rektori, dekani, študenti i teoretici z tohto prostredia upozorňovali, že jedine doriešenie právnej subjektivity fakúlt, pravidlá viaczdrojového financovania, paragrafy ustanovujúce kvalitatívne hodnotenie jednotlivých škôl - od ktorých sa bude odvíjať príspevok štátu na študenta - môžu odštartovať skutočnú reformu vysokých škôl, pre politické strany sa sporným stalo školné. Ťažko dnes odhadnúť, akým smerom by sa verejná, odborná i politická diskusia bola uberala, nebyť skutočnosti, že šéfom rezortu je ľavičiar. Minister Milan Ftáčnik v celom priebehu prípravy, predkladania i pripomienkovania zákona neopustil líniu, diktovanú politikou SDĽ, že prístup ku vzdelaniu musia mať všetky sociálne vrstvy populácie a budú ho mať jedine vtedy, ak bude vysokoškolské vzdelávanie bezplatné. Ftáčnik sa na jeseň minulého roka rozhodol dokonca k riskantnému ťahu, keď predloženie zákona do vlády - naoko pre získanie potrebného času na zapracovanie pripomienok akademickej obce - odsunul v čase organizovania podpisovej akcie Mladej demokratickej ľavice "Za bezplatné vysokoškolské vzdelávanie". Tým sa výrazne oslabilo časové hľadisko prijatia zákona. A z jeho presvedčenia, podporovaného nielen straníckymi kolegami, ale aj politickou opozíciou, ho nezviedla ani kríza, ku ktorej ohľadom vysokoškolského zákona došlo vo vláde. Keďže tá sa napokon rozhodla pre kompromisné riešenie spoplatnenia jedinej, externej, formy štúdia, SDĽ sa aspoň zdržala hlasovania. S dovetkom: všetko si vynahradíme v parlamente. A propos, opozícia. Treba povedať, že tá sa zobudila nad textom novej legislatívnej normy iba nedávno. V čase, keď pri schvaľovaní vládneho návrhu došlo k sporom v koalícii, lídri HZDS, oboch národných strán, ale aj časti koaličného spektra z SOP pochopili, že citlivé vnímanie práve sociálneho aspektu verejnosťou, môžu šikovne využiť pre seba. Navyše v čase, keď voľby sú predo dvermi a školstvo je na úpadku. Do karát im pritom nahral aj fakt, že vedenie ministerstva pod Ftáčnikovou taktovkou a súčasná vláda neurobili nič, aby občanom spolu s myšlienkou, že za vzdelanie sa všade vo svete platí, ponúkli tiež alternatívu v podobe pôžičkových a štipendijných fondov. Ministerstvo školstva sa síce podobnými úvahami na začiatku svojho pôsobenia zaoberalo, postupne sa však sústredilo iba na "boj" za nový vysokoškolský zákon. Výrazne tým "nahralo na smeč" všetkým, ktorí akékoľvek spoplatnenie štúdia vyhlasujú za asociálne a v súčasných ekonomických podmienkach rodín za neprijateľné. Na druhej strane stojí stanovisko KDH, ktoré odmieta spoplatnenie iba jednej formy štúdia, v zhode s OKS tvrdí, že tak dôjde k znevýhodneniu časti študentov. Poslanci parlamentného výboru pre vzdelanie sa dva týždne zaoberali viac ako dvoma stovkami pozmeňovacích návrhov. Ich zapracovanie do zákona nepovažuje minister školstva za zásadné narušenie základnej filozofie zákona. Odmieta však práve schválený návrh spoplatniť externú formu štúdia. SDĽ tvrdí, že tento krok nenájde v parlamente podporu. Môže sa stať a z pléna napokon vzíde verzia bezplatného vzdelávania pre všetkých. Na škodu vysokých škôl, ktoré takto mohli získať aspoň časť financií, ktoré teraz plynú do vreciek súkromných firiem, ktoré externé formy štúdia organizujú. Stať sa však môže aj to, že ďalšie desiatky návrhov od poslancov urobia z pôvodnej verzie vysokoškolského zákona "trhací kalendár". Stane sa teda to, čoho sa obávajú akademickí funkcionári. Pre politické spory zákon neprejde. Priepasť medzi slovenskými vysokým školami a európskymi vzdelávacími inštitúciami sa rozšíri, vysokoškoláci budú naďalej dostávať znižujúcu sa kvalitu za peniaze, ktoré ich už aj dnes štúdium stojí. A reforma bude musieť počkať na budúce politické skupiny a ich vôľu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...