[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je utorok, 7. október 2008


[poslat]    [tlac]   

[spolocnost]

20. február 2002

Plénum národnej rady rokuje o vysokoškolskom zákone

Oľga Štefucová

Dnešná rozprava v parlamente patrila návrhu nového vysokoškolského zákona. Ako sme už avizovali v poludňajšej pätnásťminútovke i Žurnále SE, prijatie normy, ktorej predchádzala široká verejná i odborná diskusia, očakávajú netrpezlivo predovšetkým vysoké školy ako nevyhnutnú podmienku reformy vysokoškolského vzdelávacieho systému. Informácie z rokovania poslancov ponúka Oľga Štefucová.


Na úvod povedzme, že návrh zákona z dielne ministerstva školstva vojde pravdepodobne do "parlamentných dejín" tohto volebného obdobia ako norma s niekoľkými NAJ. V prvom rade z pohľadu dĺžky prípravy. Predkladateľ - ministerstvo školstva a vláda - aj po troch rokoch jej predloženie v parlamente odsúval už niekoľkokrát. Druhý, nemenej zaujímavý primát patrí počtu pozmeňovacích návrhov, ktorý sa dnes uprostred druhého čítania prekročil číslu 300. A do tretice pripojme, že k novému vysokoškolskému zákonu nemožno priradiť jednohlasnú podporu ani jedného politického subjektu, keďže odlišné názory prezentovali v rozprave často aj členovia tej istej politickej strany.

Najviac pripomienok smerovalo k ministrovi školstva Milanovi Ftáčnikovi, ktorý zákon obhajoval. Poslankyňa za opozičné HZDS Marta Aibeková sa v súvislosti s množstvom pozmeňovacích návrhov opýtala:

AUDIO: "Ako je možné, že on, ktorý ako opozičný poslanec poukazoval na zákony, ktoré predkladala predošlá vláda, kde bolo viac pozmeňovacích návrhov - ale nebolo ich toľko, ako je teraz - a teraz sám predkladáte návrh zákona, ktorý ste pripravovali tri roky a dávali ste si ho ako prioritnú úlohu ako minister školstva, že ho predkladáte s toľkýmito zmenami. Tak sa vás pýtam, je tento návrh, ak vzíde z rokovania parlamentu a bude odhlasovaný, totožný s vašimi predstavami a je vlastne ten váš pôvodný návrh?"

K Aibekovej sa postupne pridávali ďalší poslanci, predovšetkým z HZDS a opakovane žiadali stiahnutie návrhu zákona z rokovania pléna. V tomto duchu napríklad apelovala na svedomie poslancov Katarína Tóthová, takisto z HZDS, keď reagovala na vystúpenie poslankyne za koaličnú SMK Erzsébeth Dolníkovej, ktorá vyslovila síce podporu prijatiu zákona, zároveň však pripustila, že norma má chyby a bude ju potrebné v sporných bodoch čo najskôr novelizovať.

AUDIO: "Vážení, čo to robíme s tou legislatívou. Veď sme tu už ako zbor pomätených ľudí."

Minister Ftáčnik po dnešku už iba ťažko môže tvrdiť, čo opakoval v posledných týždňoch. Že totiž tieto nijako výrazne nezasahujú do charakteru zákona. Ak opomenieme množstvo zanedbateľných technických pripomienok, návrhy na zmeny v zásadných otázkach môžu vládny návrh zákona postaviť "hore nohami". Ako dnešok ukázal, citlivou a vôbec nie vydiskutovanou otázkou - ako to pri preložení zákona tvrdil Milan Ftáčnik - zostáva právna subjektivita. Tú by podľa vládneho návrhu mali mať univerzity, pričom by delegovanie iba jej obmedzenej časti na fakulty mal určovať štatút vysokej školy. Hovorí Peter Osuský z OKS:

AUDIO: "Zachovanie samosprávnosti fakúlt, zachovanie možnosti všetkých členov akademickej obce od študentov až po vysokoškolských profesorov, podieľať sa na riadení toho, čo ich vzdeláva a kde pracujú, považujeme za najväčší výdobytok novembra ´89 v tejto krajine a budem rád, ak ho neobrátime svojim hlasovaním na prach."

Citlivú otázku vyberania poplatkov za externú formu štúdia, tak ako to obsahuje vládny návrh zákona, odmietli dnes okrem poslancov opozičných strán HZDS a SNS aj poslanci koaličnej SDĽ, ktorí už vopred avizovali, že tento krok je pre ľavičiarov neprijateľný. Ľubomír Andrássy v socialistickom duchu apeloval nielen na protiústavnosť tohto paragrafu - pričom ústava nehovorí o bezplatnom vzdelávaní na vysokej škole - ale predovšetkým na zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu rodín, keď pre vysokú nezamestnanosť si mladí ľudia z nižších sociálnych vrstiev nemôžu platiť vzdelávanie. Ľubomír Andrássy:

AUDIO: "Ja osobne si myslím, že by to bolo v rozpore so základným princípom rovnosti. Aj preto tento návrh nebudem podporovať a budem presadzovať to, aby aj denná aj externá forma vysokoškolského vzdelávania bola bezplatná."

Okrem poslancov SDĽ spoplatnenie akejkoľvek formy štúdia z ostatných koaličných strán odmietla SOP, pričom OKS a KDH považujú vyberanie poplatkov iba od študentov jednej formy štúdia za diskrimináciu. OKS slovami Petra Osuského navrhuje platenie školného plošne na všetkých vysokých školách a vo všetkých formách štúdia.

Z priebehu dnešného prerokúvania návrhu nového vysokoškolského zákona je zjavné, že jeho osud zostáva stále nejasný. Rozprava bude pokračovať aj zajtra, pričom hlasovanie sa očakáva až na piatkovom zasadnutí.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print