Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 29. august 2008       21. február 2002 Parlament schválil vysokoškolský zákon Oľga Štefucová Najočakávanejším výstupom dnešného rokovania poslancov slovenského parlamentu bolo záverečné hlasovanie o znení nového vysokoškolského zákona. Informácie ponúka Oľga Štefucová. AUDIO: "Hlasujeme o návrhu zákona o vysokých školách ako celku...120 prítomných, 76 za, 12 proti, 29 sa zdržalo, traja nehlasovali. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona..." Predsedajúci Pavol Hrušovský týmito slovami uzavrel dvojdňovú rozpravu o norme, ktorá by mala naštartovať novú etapu vysokoškolského vzdelávania na Slovensku. Ako bolo počas rozpravy viackrát zdôrazňované, bez zákona nie je možné naštartovať reformu vysokých škôl. Zlepšiť by sa systémom viaczdrojového financovania mala predovšetkým finančné situáciu na školách. Napriek tomu, že až do posledného hlasovania nebolo jasné, či sa ministrovi Milanovi Ftáčnikovi podarí presadiť tento krok, ktorý si jeho rezort dal ako prioritu, v tejto chvíli už môže byť spokojný. Aj ako minister, aj ako zástupca vládnej SDĽ, pretože poslanci už prijatím pozmeňovacieho návrhu v priebehu podvečernej procedúry hlsovania rozhodli o zmene oproti vládnemu návrhu v otázke platenia školného. Strane demokratickej ľavice sa tak podarilo dostať do zákona paragraf o bezplatnom vysokoškolskom vzdelávaní vo všetkých formách. Tento citlivý bod niekoľko mesiacov traumatizoval všetkých ľavičiarov, nakoľko vládna verzia zákona obsahovala návrh spoplatniť externé formy štúdia. Polovica dnes prítomných poslancov v parlamente však rozhodla, že na Slovensku sa naďalej bude na vysokých školách študovať bezplatne. Hlasovali za to tak poslanci SDĽ, ako aj KDH, SMK, SOP a opozície. Minister školstva Milan Ftáčnik sa pred prerokúvaním zákona netajil zámerom prípadne odstúpiť z funkcie, ak norma prijatá nebude, respektíve poslanci spoplatnia čo i len jednu forma štúdia. Aj preto v reakcii na jednu z prvých novinárskych otázok v tomto zmysle po záverečnom hlasovaní o zákone zareagoval: AUDIO: "Zostávam vo funkcii, pretože sa podarilo naplniť jeden z rozhodujúcich zámerov tohto volebného obdobia v oblasti vysokého školstva, o ktorý sa usilovali mnohí moji predchodcovia." Napriek ministrovej spokojnosti nie všetci členovia zákonodarného zboru s takým nadšením tento krok privítali. Z plejády pozmeňovacích návrhov, v celkovom počte 350, sa totiž pri hlasovaní do záverečnej podoby zákona dostali aj mnohé minimálne protirečivé ustanovenia. Na prvý zjavný "prešľap" poslancov upozornil hneď Milan Ftáčnik: AUDIO: "Za jediné negatívum, za škvrnu toho zákona považujem prijatie návrhu na tzv. zdravotnícke vysoké školy, to znamená profesijné vysoké školy, ktoré do zákona jednoducho nepatria. Pretože nikde vo vyspelej Európe takýto spôsob organizovania vysokoškolského štúdia nie je." Poslanci sa zhodujú, že až po publikovaní zákona v Zbierke konečná formulácia ukáže, čo všetko je z nového zákona, ktorý začne platiť od l.apríla tohto roka, nerealizovateľné. Z celkového pohľadu však možno povedať, že všetky citlivé body, pre ktoré dostal zákon prívlastok kontroverzný a jeho prijatie či neprijatie bolo otázkou politického boja, sa pri záverečnom hlasovaní podarilo vyjasniť. Problém právnej subjektivity, pre ktorý dlho nedokázali nájsť spoločnú reč v akademickej obci rektori a dekani fakúlt, zostala po záverečnom hlasovaní v podobe, ako ju obsahoval vládny návrh. Totiž, že právna subjektivita prináleží iba univerzite. Ďalej sa podarilo presadiť návrh, podľa ktorého pedagogickí pracovníci dostanú oproti tabuľkám zo zákona o verejnej službe od januára budúceho roka navyše ďalších 6-7 tisíc korún. Napriek všetkému poslanec Peter Kresák /SDKÚ/ na otázku Slobodnej Európy, aká je jeho reakcia na dnešné rokovanie parlamentu, odpovedal: AUDIO: "Priznám sa, z mojej strany je trošku taká rozporuplná. Ja som sa zdržal hlasovania. Pozrite sa, zvíťazilo to, čo ja nazývam populizmus." Takže v prípade toľko spomínaného prívlastku kontroverzný v súvislosti s novým vysokoškolským zákonom ho v najbližších mesiacoch vystrieda možno práve prívlastok populistický. Takáto charakteristika totiž zaznela dnes v priestoroch parlamentu nie raz.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...