Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 2. december 2008       23. február 2002 Mám dôvod si myslieť... Marián Leško Radoví účastníci dejín často podliehajú dojmu, že sa história šinie vpred ako odtrhnutý vagón. Ľudia, ktorí sa dejinami zaoberajú profesionálne, však vedia, že história sa nepohybuje jedným smerom ako po koľajniciach, lebo sa pohybuje vlnami. To, o čom si mnohí myslia, že sa už navždy dostalo pod hladinu a že už nikdy nevypláva na povrch, sa po rokoch či desaťročiach znovu vynorí, ako keby nikdy nebolo pod vodou. Potom zas príde nová vlna, ktorá skôr než všetko zakryje, posunie to, čo je odokryté, trochu inam. Mám dôvod si myslieť, že historici vidia pohyb dejín lepšie ako tí, čo sú nimi postihnutí. Dá sa to predviesť na množstve príkladov – napríklad na agende Benešových dekrétov, ale aj na tom, čo sa s ňou deje, keď sa Slovensko uchádza o prijatie do nejakého integračného zoskupenia. V lete roku 1993, keď samostatnú Slovenskú republiku prijímali za člena Rady Európy, vtedajšia štátna reprezentácia Maďarska skúšala Európu upozorniť, že skôr, než uchádzača vezmú za člena, mal by sa vysporiadať s Benešovými dekrétmi. Išlo o dekréty, ktoré krátko po vojne vydal vtedajší československý prezident. Aj keď ich celkovo prijal 143, bežne sa po týmto označením chápu predovšetkým tri normy, ktoré vydal po návrate do Prahy. Tie obnovili právny stav spred okupácie a zaviedli nový právny režim nielen voči zradcom a kolaborantom, ale aj voči Nemcom a Maďarom. Aj keď dekréty platili na celom území obnoveného Československa, inak sa dotkli Nemcov a inak Maďarov, iné následky mali v Čechách a iné na Slovensku. Benešov dekrét číslo 33 z roku 1945 napríklad ustanovil, že štátne občianstvo strácajú všetci Nemci i Maďari, s výnimkou aktívnych antifašistov. Rovnaký zákon mal odlišné následky – nemeckú menšinu z Čiech vyviezli, zatiaľ čo maďarská sa stala obyvateľstvom druhej kategórie. Jej príslušníci nemali nárok na zamestnanie v štátnej správe a verejných službách, takže úradníci a učitelia maďarskej národnosti stratili svoje zamestnanie a v roku 1946 nemali ani právo voliť. Dekrét o strate občianstva platil až do októbra 1948 – vtedy bol zrušený a postihnutým Maďarom československé štátne občianstvo vrátili. Aj ďalšie Benešove dekréty mali na Slovensku rovnaký osud. Najskôr diskriminujúco postihli celú národnostnú skupinu obyvateľstva, ale potom boli následnými právnymi aktami odstránené. Prijatím nových zákonov jednoducho stratili platnosť. Pretože už nie sú súčasťou platného právneho poriadku, volanie po ich zrušení je zavádzajúce. Ak z nich niečo pretrvalo do dnešných dní, tak nanajvýš diskriminačné následky, ktoré neboli celkom zlikvidované. Preto Parlamentné zhromaždenie Rady Európy v lete roku 1993 svojmu novému členovi uložilo, aby odstránil zo svojej legislatívy všetko, čo diskriminuje skupiny osôb alebo nejaké etnikum z hľadiska „kolektívnej viny“. Inými slovami, Rada Európy nepodporila požiadavku, aby sa na Slovensku Benešove dekréty „zrušili“, ale žiadala, aby z právneho poriadku zmizli ich zabudnuté či prehliadané diskriminačné následky... Odborníci, ktorí vtedy prehrabali agendu Benešových dekrétov, zistili, že jeden z takých následkov sa týka aj výmery, v akej štát vracia pôdu bývalým vlastníkom. Občania maďarskej národnosti – na rozdiel od Slovákov - mali nárok na vrátenie pôdy iba do výmery 50 hektárov. Vtedy pán Bugár, ktorý bol podľa zákona ešte Vojtech a nie Béla, v súvislosti s Benešovými dekrétmi povedal, že „nejde o ich zrušenie, ale o to, aby aj občanom maďarskej národnosti mohli vrátiť viac ako 50 hektárov pôdy“. Odvtedy uplynulo deväť rokov a maďarský premiér znovu hovorí o „zrušení“ dekrétov, ako keby sa od 19. mája 1945, keď bol vydaný najhorší z nich, na Slovensku nič nezmenilo. Skutočnosť, že občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti sú k 23. februáru 2002 plnoprávnymi občanmi štátu, však svedčí o tom, že Viktor Orbán fakticky žiada, aby sa „zrušil“ historický akt. Ako je známe, historické fakty sa zrušiť nedajú. Politici ich môžu chápať, alebo aj nechápať, ale nemôžu ich zrušiť. Skutočnosť, že maďarský premiér vytiahol Benešove dekréty pred prijatím oboch krajín do Európskej únie, poskytuje dôvod, aby sme si mohli pomyslieť aj nasledovné: História sa síce pohybuje vlnami, ale to neznamená, že nás nemôže prevalcovať ako odtrhnutý vagón. Politici by mali mať väčší strach z toho, čo môžu pokaziť a ešte väčší z toho, čo môžu rozpútať.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...