Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 29. august 2008       25. február 2002 Po zvalení viny na rozhodcov Rusi zostali na olympiáde do slávnostného ukončenia Peter Gabaľ Dnes ráno, krátko po štvrtej hodine stredoeurópskeho času, sa v Salt Lake City skončili XIX. Zimné olympijské hry. Záverečný ceremoniál svojimi vlajkami ozdobilo 78 národných výprav – čiže o jedna viac, než koľko ich bolo pri otvorení olympiády pred viac než dvoma týždňami. O tento paradox sa postaralo dodatočné zaradenie kostarického lyžiara na štartovaciu listinu zimného šprintu. Takmer do posledných chvíľ však hrozil opak, teda že výprav na oficiálnom ukončení hier bude menej. O predčasnom odchode uvažovali reprezentanti Južnej Kórey, Ukrajiny a najmä Ruska. A vzťahy medzi ruskou výpravou a americkými usporiadateľmi dokonca podnietili výroky o návrate ducha studenej vojny. Ak sa prelínajú vrcholový šport a politika, nie je to nič nové a nie je to nikdy dobré. V prípade olympijských hier si spomeňme len na tri príklady z minulého storočia: v hitlerovskom Berlíne v roku 1936 malo športové zápolenie ukázať nadradenosť nordickej rasy, čo však neukázalo: napríklad vďaka štyrom zlatým medailám Američana čiernej pleti, fenomenálneho šprintéra a diaľkára Jesseho Owensa. Moskovskú olympiádu v roku 1980 poznamenala jedna z najmenších povojnových účastí národných výprav, keďže Spojené štáty vyhlásili bojkot hier kvôli sovietskej invázii do Afganistanu a niekoľko desiatok krajín sa v takej či onakej forme k bojkotu pripojilo. O štyri roky neskôr Sovieti Američanom bojkot oplatili a k neúčasti na hrách v Los Angeles sa pridal i vtedajší socialistický tábor s výnimkou Rumunska. Z tohto hľadiska boli práve skončené zimné olympijské hry úspechom – v 78-ročnej histórii zimných olympiád táto zažila najväčší počet národných výprav a úctyhodný počet zúčastnených jednotlivcov. Neprívetivé rusko-americké reminscencie na letné olympiády spred 18-tich a 22-och rokov však vrhli tieň i na americký sneh a ľad, keď sa v piatok Rusko posťažovalo na údajnú diskrimináciu jeho športovcov ústami prezidenta Vladimíra Putina: AUDIO: „Nemožno byť odborníkom na všetky druhy športu a nechcem vynášať súdy o všetkom, čo sa tam deje, ale niektoré veci považujem za - slušne povedané - prekvapujúce. To sa netýka iba ruského tímu, ale všetkých účastníkov hier aj z iných krajín.“ Politickú váhu svojich slov sa Putin snažil zľahčiť konštatovaním, že nehovorí ako prezident, ale iba ako ruský občan, pretože Ruský olympijský výbor ani ruskí zástupcovia v Medzinárodnom olympijskom výbore nepodliehajú štátu. Jeho slová však zazneli práve v čase, keď sa v olympijskom hnutí ozývali znepokojené hlasy o rastúcom vplyve štátu na ruský šport. To však nebolo témou dňa. Rusov najprv podráždilo spochybnenie zlatého umiestnenia ich krasokorčuliarskej dvojice Berežná-Sicharulidze, keď Medzinárodná krasokorčuliarska únia dospela vyšetrovaním k verdiktu, že francúzska rozhodkyňa bola zaujatá, čo sa podľa neoficiálnych špekulácií malo stať výmenou za nadŕžanie ruskej porotkyne francúzskemu páru. Rusom síce nikto ich zlato nevzal, zato ešte jedno dostali dovtedy strieborní Kanaďania. Odvetne Rusi žiadali dodatočne priznať olympijské zlato ruskej sólovej krasokorčuliarke Sluckej namiesto Američanky Hughesovej, čo Medzinárodná únia bez váhania zamietla. Ruskí hokejisti boli nespokojní s verdiktmi rozhodcov z kanadskoamerickej NHL a lyžiarky Lazutinová a Danilovová prestali byť účastníčkami olympiády deň pred jej záverom, keďže boli vylúčené kvôli dopingu. Ešte predtým kvôli nemu nemohli štartovať v štafete a Lazutinová navyše prišla o zlato v behu na 30 kilometrov. Ako sa k tomu všetkému postavil ruský minister športu? AUDIO: „To, čo sa dnes stalo, môže viesť ku koncu olympijského hnutia vo svete,“ vyhlásil v piatok minister Pavel Rožkov v Salt Lake City a začali sa objavovať úvahy o možnom bojkote zvyšku olympiády ruskou výpravou. Neboli ojedinelé a neboli nevýznamné. Napríklad mnohí poslanci ruského parlamentu uvažovali podobne, ako ich kolega Gennadij Rajkov: AUDIO: „Je tu evidentná politická línia v smere diskriminácie ruských športovcov. Myslím, že naša reprezentácia by mala prijať rozhodnutie, že sa nezúčastní na slávnostnom ukončení olympiády. A som si istý, že našu výpravu budú nasledovať i výpravy ďalších krajín.“ K politikom sa v piatok pridali umelci, potom ruský pravoslávny patriarcha Alexij II. a napokon aj pracujúci Stavropoľského kraja. Ruský režisér Nikita Michalkov prehovoril o pokračovaní studenej vojny a v duchu studenovojnovej politickej satiry denník Komsomoľskaja Pravda priniesol fotografiu Usámu bin Ládina, ktorému vložil do úst slová: "Dúfam, že teraz ma chápete". Inak sa k veci postavil denník Izvestija, ktorého redaktor sa na tlačovej konferencii v Salt Lake City šéfa Ruského olympijského výboru Leonida Ťagačova spýtal, či úvahy o diskriminácii ruských športovcov nie sú len snahou zakryť ich slabé výkony. Ťagačov sa namiesto odpovede novinára spýtal, či je Rus a na kladnú odpoveď mu vmietol do tváre: Ale nevyzeráte tak. A radšej by ste nemali chodiť na naše tlačovky. Napriek vyhrážkam však zvíťazili hlasy, za ktoré možno citovať aspoň člena vedenia ruskej Štátnej dumy a zároveň šéfa zväzu jachtingu Alexandra Kotenkova: AUDIO: „Je očividné, že rozhodovanie je zaujaté. Politický boj prebieha i v olympijskej aréne. Ale zároveň nesúhlasím so slovami šéfa ruského olympijského výboru Leonida Ťagačova, že ak rozhodcovia nezmenia svoje rozhodnutia, tak sa nezúčastníme na letných olympijských hrách. Ako prezident ruského zväzu jachtingu musím povedať, že už sme venovali toľko úsilia na to, aby sme boli pripravení sa zúčastniť na letnej olympiáde, že by sme nemohli súhlasiť s takýmto rozhodnutím. Takisto Ťagačov povedal, že by sme mali odstúpiť od účasti na zvyšku tejto olympiády a odstúpiť od ďalšej účasti v hokejových zápasoch a lyžovaní. Ale ja si myslím, že by sme to nemali urobiť, že by sme mali bojovať do konca.“ Zdá sa teda, že po zvalení viny na zlých rozhodcov sa Rusi napokon s nečakane malým počtom medailí a škadálmi vyrovnali a vďaka ich účasti na záverečnom ceremoniáli možno ani ryhy na olympijských ideáloch nezostanú príliš trvalé – aspoň nie také, aké hrozili ešte v piatok. Otázkou zostáva, čo aférka okolo ruskej účasti na tohtoročnej zimnej olympiáde vypovedá o súčasnom Putinovom Rusku. Ale to už je celkom iný príbeh.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...