Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       4. marec 2002 Prezident zákon o VŠ asi podpíše, pravica ho chce urýchlene novelizovať Oľga Štefucová Hrozba zániku externých foriem štúdia po prijatí nového vysokoškolského zákona sa začína javiť ako reálna. Vysoké školy argumentujú tým, že na ne jednoducho nebudú mať, pretože dotácie štátu zďaleka nepokrývajú náklady spojené s organizovaním externého štúdia. Aké sú východiská z tejto situácie, ktorú navodili poslanci svojim politickým rozhodnutím, analyzuje Oľga Štefucová. Poslanci rozhodli podľa politickej príslušnosti, odborné stanoviská akademickej obce išli stranou. Minister Milan Ftáčnik boj o vysokoškolský zákon vyhral, študenti zrejme prehrali. Schválený vysokoškolský zákon síce priniesol mladým ľuďom zo sociálneho pohľadu veľmi atraktívnu ponuku študovať vo všetkých formách vysokoškolského vzdelávania bezplatne, kontraproduktívne však zasiahol do možností univerzít, ako práve externú formu organizovať a v prvom rade "vyfinancovať". Ľavičiari na čele s ministrom školstva sa pred prijatím zákona darmo prikrývali "sociálnym" plášťom spravodlivého a rovnakého prístupu ku vzdelaniu pre všetkých, na otázku "odkiaľ naň zobrať peniaze?" však odpoveď neponúkli. Vláda, hoci neprešiel jej návrh na spoplatnenie externej formy štúdia, našla naveľa 50 miliónov korún do konca tohto roka - čo zďaleka nestačí - ale čo bude ďalej dnes nevie nik. S výnimkou tých vysokých škôl, ktoré už dnes vyhlasujú, že jednoducho externé štúdium zrušia. Rektor Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Milan Murgaš to v uplynulých dňoch povedal celkom jasne. Rozhodnutie poslancov neohrozilo iba organizovanie externého štúdia, ohrozilo celé hospodárenie univerzity, ktorá si peniazmi od externistov dokázala vyrovnať svoj finančný status. Sedem z ôsmych fakúlt banskobystrickej univerzity dospelo k rozhodnutiu, že už v najbližšom školskom roku externé štúdium neotvorí. Namieste je teda otázka, ktorá nezaznieva prvý a isto ani posledný raz. Akéže sociálne hľadisko sledovali tí poslanci a politici, ktorí sa "bili do pŕs" za bezplatné vzdelávanie? Čo je sociálneho na tom, že takmer 40 tisíc mladých ľudí asi prichádza o šancu vzdelávať sa inou, než dennou formou vysokoškolského štúdia? Predsedníčka Študentskej rady vysokých škôl Renáta Králiková k tomu dodáva: AUDIO: "Myslíme si, že to, čo sa deje je v rozpore s tým, čo chcel zákon dosiahnuť, teda rozšírenie možností štúdia pre viacerých poslucháčov. A preto si nemyslíme, že ten vývoj je správny." Na tento moment upozorňujú rovnako aj akademickí funkcionári. Likvidáciou externých foriem štúdia by sa totiž zhoršil dnešný stav, keď na vysokej škole študuje na Slovensku 30 percent mladých ľudí z jedného populačného ročníka, pričom priemer v západoeurópskych krajinách je vyše 50-percentný. Trend, ktorý môže nastať zlikvidovaním externých foriem štúdia je zároveň v ostrom protiklade s programovým vyhlásením tejto vlády o zvyšovaní vzdelanostnej úrovne občanov. Pričom to bola práve SDĽ, ktorá pri vstupe do vlády deklarovala záujem zvýšiť počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí ako svoju prioritu. Prezident Slovenskej rektorskej konferencie Milan Dado k takémtu kroku, ktorý reálne zníži šance mladým ľuďom študovať, dodáva: AUDIO: "Keby zaniklo kvalitné externé štúdium, tak vlastne sme zabránili študovať ľuďom, ktorí sa dostávajú potom do siete nezamestnanosti." Nový vysokoškolský zákon je na svete, s jeho účinnosťou sa počíta od 1.apríla tohto roka. To za podmienky, že ho podpíše prezident. V zákonnej lehote by tak mal urobiť do konca tohto týždňa. Podľa vyjadrenia prezidentovho hovorcu Jána Füleho pre našu rozhlasovú stanicu je Schuster naklonený zákon podpísať. Dodajme, že aj v prípade, keby chcel prezident namietať proti spoplatneniu externej formy štúdia, formulácia príslušných paragrafov zákona mu to neumožňuje. Na druhej strane, až po podpise legislatívnej normy prezidentom možno uvažovať o prípadnej novelizácii, po ktorej už dnes volajú takmer všetci, vrátane poslancov, ktorí v pléne parlamentu za tento takpovediac "hybrid" zahlasovali. Predsedníčka parlamentného výboru pre vzdelanie Eva Rusnáková (SDKÚ) však zo súčasnej situácie vidí aj iné východisko: AUDIO: "Jedna cesta je vznik súkromných vysokých škôl, ktoré bude schvaľovať vláda a ktoré budú musieť prejsť akreditáciou. Na ne by sa mohli transformovať občianske združenia a nadácie, ktoré zabezpečovali v danom regióne vysokoškolské vzdelávanie v spolupráci s vysokými školami." Sama Rusnáková však pripúšťa, že táto cesta je zdĺhavá, sprevádzaná okrem legislatívnych aj množstvom finančných prekážok. Schodnejšou cestou je podľa pravicových poslancov v parlamente urýchlená novelizácia vysokoškolského zákona, ktorá by aspoň čiastočne vymazala "zlý" minimálne dojem z práce zákonodarného zboru, ak už opomenieme jeho dopad. Hovorí Eva Rusnáková: AUDIO: "Bohužiaľ, niektorí poslanci pred voľbami si asi zvážili, že je politicky vhodnejšie hlasovať za bezplatné štúdium, ale dosiahli pravý opak."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...