Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       7. marec 2002 Rozdelenie spoločnosti na chudobných a bohatých je zavádzajúce Katarína Lutherová Posledný výskum sociálnej štrukúry na Slovensku je z roku l993. Odvtedy žiadna vláda neprejavila záujem získať základnú informáciu o občanoch tejto krajiny s ohľadom na ich spoločenský status. K čomu vedie najbežnejšie vnímanie spoločnosti iba podľa výšky príjmov, majetku a spotreby sa v nasledujúcej poznámke zamýšľa Katarína Lutherová. Na Slovensku sa v posledných rokoch zaužívalo "jánošíkovské" delenie spoločnosti na bohatých a chudobných. Aj politici totiž zistili, že vo verejnosti viac rezonuje, ak sa poukazuje na extrémne spoločenské rozdiely, než keď sa hovorí o požiadavkách a potrebách väčšiny obyvateľstva, ktorá sa pohybuje v strednom pásme okolo nejakého priemerného príjmu. Táto obmedzujúca optika, ktorá sa vnucuje verejnosti, má veľmi vážne dôsledky. Hovorí Iveta Radičová, riaditeľka Centra pre analýzu sociálnej politiky. AUDIO: "Príjem a majetok je len istá ukážka zdrojov a spotreby, ktoré nemusia mať nič spoločné so spôsobom života, so životnou úrovňou, s postavením v spoločnosti, vplyve v spoločnosti a hlavne, vôbec sa nemusí premietať do istých hodnotových orientácií, názorov a postojov." Postavenie v spoločnosti sa v skutočnosti odvíja od kombinácie piatich základných znakov - podľa dôležitosti ide o dosiahnutú úroveň vzdelania a kvalifikácie, postavenie v zamestnaní, ďalej zaradenie v mocenských štruktúrach, až štvrtým znakom v poradí je príjem a spotreba a nakoniec je to niečo, čo by sme mohli označiť ako kvalita života. Týka sa to jednak "ľudí z horného poschodia" tzv.ekonomickej elity, v kvalitatívnom vyjadrení asi 50 miliardárov a 300 multimilionárov, ako uvádzajú údaje Inštitútu pre verejné otázky spred dvoch rokov, ale aj oficiálne priznávaných ll-tich percent občanov, ktorým hrozí prepad zo záchrannej sociálnej siete do pásma chudoby. Rôznorodou optikou však treba vnímať najmä takmer 4 milióny občanov tejto krajiny. Strednú vrstvu, ktorá dlhodobo vypadáva z centra pozornosti politickej reprezentácie, hoci predstavuje najväčší potenciál. Namiesto pozície silnej strednej vrstvy, ktorá by zmierňovala sociálne rozdiely a vytvárala predpoklady pre politickú stabilitu v krajine, zostáva zatiaľ v pásme nejasne špecifikovaného priemeru. Spoločenská štruktúra Slovenska, ako hovorí sociologička Iveta Radičová, vykazuje v porovnaní s okolitými krajinami výrazné rozdiely. AUDIO: "Slovensko má dodnes podobu tej štruktúry v tvare hrušky. Keď si to predstavíte, hore sú tí, čo majú viac a to, čo vy spomínate, kde sú tie štyri milióny ľudí, oni sú naozaj okolo priemeru a pod priemerom. Pričom to normálne rozvrstvenie by malo vyzerať ako jabĺčko." Príčina je podľa sociológov v tom, že aj v súčasnosti pretrváva mnoho abnormalít z minulého režimu. Napríklad princíp odmeňovania, ktorý sa neriadil stupňom kvalifikácie, ale skôr podielom na vtedajšej moci. Systém odmeňovania na základe výkonu, vzdelania a typu zamestnania u nás stále nefunguje. Príznačné je, že najnižšie príjmy sú v odvetviach, ktoré financuje štát, čo len potvrdzuje, že zle hospodári. Podľa mnohých teoretikov sociálnej štrukúry, nová stredná trieda by mali byť práve príslušníci a zamestnanci verejnej správy a verejného sektora. Teda aj zdravotníctva, školstva, vedy atď. Ich slabá pozícia, nečitateľnosť strednej vrstvy,je nielen príčinou sociálneho napätia ,ale aj politickej nestability. Uvedomujú si to dostatočne politici, ktorí sa o pár mesiacov budú znova uchádzať o hlasy voličov? Názor Ivety Radičovej: AUDIO:" Ja mám zlý pocit, že si to neuvedomujú. Všetci používajú práve ten jeden znak toho príjmu, majetku a spotreby, ktorý je obrovsky zavádzajúci a skresľujúci. Každý to vníma svojím laickým vedomím, ja sa len pýtam, prečo to odmietajú reflektovať tie najvyššie politické štruktúry." Je zrejme jednoduchšie vyrukovať na verejnosť s heslami na záchranu tých, čo sú v najväčšom ohrození a prekryť tým problémy väčšiny populácie. Preto sa darí na Slovensku populistom a ľavičiarom a kompromisným a uniformným východiskám. A bude sa im dariť dovtedy, kým "mlčiaca väčšina" bude donekonečna tolerovať prešľapy akejkoľvek vládnej garnitúry a prijímať koncept menšieho zla.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...