Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 16. máj 2008       8. marec 2002 V. Pirošík: Informačný zákon zatiaľ nie je potrebné novelizovať Boris Koreň Minister školstva Milan Ftáčnik sa na štvrtkovom večernom stretnutí so zástupcami mimovládnych organizácií dohodol, že ministersvo prepracuje návrh novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Návrh v uplynulých dňoch vyvolal ostrú kritiku tretieho sektora, ktorý ho označil za "škandalózny". Viac informácií pripája Boris Koreň. Novela, ktorú vypracovalo ministerstvo školstva, nie je prvým pokusom o zmenu samotnej podstaty infozákona. Už jeho prijatie sprevádzali námietky štátnych úradov i samosprávy, za ktorými stála najmä obava, že poskytovanie informácií bude príliš nákladné a občania zahltia úrady svojimi žiadosťami do takej miery, že sa stanú nefunkčnými. Tieto obavy, za ktorými sa ale skrývala tradičná "rezervovanosť" úradníkov k zásadnejším zmenám, sa nenaplnili a v obavách z návalu žiadostí zriadené špeciálne oddelenia pre styk s občanmi, ktoré mali zabezpečovať napĺňanie infozákona, boli väčšinou postupne potichu zrušené. Novelu, ktorú vypracovalo ministerstvo školstva, možno považovať za zatiaľ najotvorenejší a najhrubší útok na podstatu infozákona. Snaží sa totiž meniť jeho filozofiu, a to jednak predĺžením lehoty na poskytovanie informácií, zúžením okruhu povinných osôb, obmedzením prístupu k informáciám v rámci správneho konania, či zákazom podávať informácie telefonicky. Ako však vyplýva z doterajších skúseností - žiadna z oblastí, ktorú chce novela zákona meniť, nespôsobovala vážnejšie problémy. Viac ako 90 percent žiadostí o informácie boli totiž úrady schopné vybaviť v doterajšej desaťdňovej lehote a žiadny úrad nebol znefunkčnený vysokým počtom žiadostí. A možnosť telefonického podávania informácií musí byť úplnou samozrejmosťou, pretože množstvo z nich má taký elementárny charakter, že ich úradník môže poskytnúť aj okamžite, bez akejkoľvek čakacej lehoty. Navrhované zmeny sú preto nelogické, avšak odzrkadľujú "myšlienkové pochody" slovenského štátneho úradníka, pre ktorého snaha o čo najlepšiu službu daňovému poplatníkovi nie je a ešte dlho nebude samozrejmosťou. Mimovládne organizácie takto koncipovanú novelu razantne odmietli. O výsledkoch štvrtkového rokovania s ministrom školstva Ftáčnikom hovorí ich zástupca Vladimír Pirošík: AUDIO: "Zo všetkých tých siedmich problematických okruhov, zo všetkých tých siedmich, dovolím si povedať, bodných rán do chrbta infozákona, pán minister hneď päť takýchto problematických bodov zhodil zo stola. A síce, po vypočutí našich argumentov uznal, že aj analytické materiály, aj aplikačná prax dokazujú, že netreba predlžovať lehotu z desiatich na pätnásť dní, že poskytovanie informácií telefonicky je dostatočné, že nie je prípustná taká zmena okruhu povinných osôb, ktorá by ich drasticky znížila a podobne." Minister Ftáčnik nebol podľa svojich slov so súčasnou novelou infozákona spokojný ani sám, pretože nebola dôsledne spracovaná a v niektorých prípadoch obmedzovala prístup k informáciám. Namieste je však potom otázka, prečo pripustil na svojom ministerstve prípravu takéhoto materiálu. Takmer rovnaké návrhy na zmenu infozákona naviac obsahovala už správa, ktorú v lete tohto roka vláde predložil ten istý minister Ftáčnik. Bolo medzi nimi už spomínané predĺženie lehoty, rovnako aj zákaz poskytovať informácie ústne a podobne. Ak sa teda minister tvári, že bol návrhom svojho rezortu prekvapený, nemá na to dôvod, pretože úradníci doňho len zakomponovali väčšinu námetov, ktoré už musel poznať. Hoci sú mimovládne organizácie spokojné s výsledkom svojej kampane proti novelizácii infozákona - u ministra školstva Ftáčnika dosiahli, že návrh bude prepracovaný, pričom sa zohľadnia aj ich námety - je však infozákon vôbec potrebné už teraz novelizovať? Vladimír Pirošík: AUDIO: "Informačný zákon ako každý iný právny predpis obsahuje isté drobné nedostatky, nič nie je dokonalé. V každom prípade, ja som hlboko presvedčený, že v súčasnosti tie nedostatky nie sú tak veľké, aby bolo potrebné vôbec otvoriť tento právny predpis. Hoci aj v dobrej vôli opraviť veci len rýdzo legislatívno-technického charakteru." Pirošík sa totiž obáva, že ak by sa dostala do parlamentu hoci aj úzka novela infozákona, využili by to lobistické skupiny štátnej správy, alebo samosprávy na to, aby presadili zmeny, zasahujúce do filozofie zákona.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...