Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       9. marec 2002 Mám dôvod si mysliet Marián Leško Zvláštnou zhodou okolností sa stalo, že v jeden a ten istý deň došlo k fyzickému útoku na dve úradné osoby. V utorok ráno dvaja neznámi muži napadli pracovníka Colného úradu pred jeho domom v Pezinku. V utorok v noci dvaja útočníci prepadli vo vchode petržalského činžiaku konkurzného správcu skrachovanej banky. Colník, ktorému už podpálili auto a ohrozovali ho aj strelnou zbraňou, prežil útok bez väčšej úhony. Správca konkurznej podstaty také šťastie nemal. Po úderoch železnými tyčami má zlomenú lebku, rozlámané všetky tvárové kosti a mnohé tržné rany, takže najbližšie tri mesiace strávi v nemocnici. Mám dôvod si myslieť, že oba útoky sú symptomatické pre stav, v akom sa slovenská spoločnosť nachádza. Svetu násilia a nezákonného obohacovania už nestačí, že môže žiť paralelne so svetom poriadku a zákona. Už chce niečo viac – jeho ambíciou je, aby sa svet oveľa viac podobal na podsvetie. Ak za colníkom do Pezinka a za konkurzným správcom do Petržalky prišli dvojice mladých silných ľudí, tak určite nie preto, aby niekoho bitkou presviedčali, že si má riadne plniť svoje povinnosti. Naopak, počkali si na svoje obete, aby im dali pocítiť, čo sa stane, ak si svoje pracovné povinnosti plniť neprestanú. Obaja napadnutí pritom nerobili nič zvláštne – iba to, čo od nich spoločnosť očakáva a vyžaduje. Za to, že rešpektovali základnú konvenciu, ktorej podlieha každá úradná osoba, ich stihol krutý trest. Napadnutie colníka a konkurzného správcu je spoločensky mimoriadne nebezpečným činom, lebo je priamym útokom na základy verejného poriadku. Ak sú úradné osoby ohrozované na majetku, zdraví a živote len preto, lebo si plnia svoje povinnosti a slúžia spoločnému záujmu, znamená to, že špirála spoločenskej anomie, rozkladu spoločenského a verejného poriadku, sa opäť posunula o závit vyššie. Právnik Ernest Valko hovorí, bol prekročený ďalší rubikon. Trúfalosť ľudí, ktorým zákony a verejný poriadok osobne prekážajú, v posledných rokoch rapídne vzrástla. Ide o trend, ktorý je čoraz zreteľnejší. Stáva sa dokonca taký zjavný, že logicky vzniká otázka, či táto spoločnosť má dostatok vnútorných predpokladov, aby sa s ním vysporiadala. Na začiatku funkčného obdobia Dzurindovej vlády prezident Amerického výboru pre NATO Bruce P. Jackson poskytol rozhovor týždenníku Domino fórum, v ktorom povedal, že „ak sa do desiatich rokov Slovensko veľmi agresívne neintegruje do Európy, bude mu dominovať ukrajinská mafia a môže nadobudnúť tvár Bieloruska“. Vtedy sa ešte mohlo zdať, že pán Jackson preháňa, lebo nepozná Slovensko a mýli si ho s inými, trochu východnejšie či južnejšie umiestnenými oblasťami. V skutočnosti to prezident amerického výboru videl oveľa presnejšie, ako ľudia, ktorí tu žijú a ktorí sa trebárs v parlamente veľmi vehementne domáhali, aby Slovensko mohlo aj po svojom prípadnom vstupe do Európskej únie rozhodovať o kultúrno-etických záležitostiach národa a štátu. Otázka znie, odkiaľ sa v našich zvrchovaných politikoch berie presvedčenie, že práve oni a ich hodnoty budú smerodajné pre život society na Slovensku. Pri všetkej úcte k rodoľubstvu je totiž zjavné, že ak sa tu niečo presadzuje ako domáca špecialita, tak práve nové formy a podoby spoločenskej anomie. Teda stavu, v ktorom sa neuplatňuje sila a prevaha zákona, ale zákon sily a prevahy. Kto, ako a čím by mal tento silnejúci trend zastaviť, nie je vonkoncom jasné ani pol roka pred ďalším voľbami. Pevná viera, že slovenská spoločnosť je schopná vlastnými silami a prostriedkami zvrátiť negatívne trendy doterajšieho vývoja, je možno ušľachtilá, ale určite je v rozpore s realitou. Nedáva totiž odpoveď na otázku, prečo Slovensko odkázané samé na seba, prekračuje nové rubikony nie v smere na západ, ale na východ a na juh. Generálny tajomník NATO George Robertson pred niekoľkými dňami prezidentovi Schusterovi povedal, že nadchádzajúce voľby budú „možno najdôležitejšie v histórii Slovenska“, lebo od ich výsledku závisí budúcnosť krajiny. Ak sa krajina stane súčasťou širšieho spoločenstva, ktoré rešpektuje a chráni hodnoty euroatlantickej civilizácie, sily poriadku a zákona môžu byť aj na Slovensku dominantné. Ak sa republika nestane ani členom aliancie, ani členom únie, nebude príliš dôležité, kto v nej bude vládnuť Pri moci totiž budú najmä gauneri.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...