Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       11. marec 2002 Ekonomickú a sociálnu reformu vnímajú z krajín V 4 najpesimistickejšie Slováci Oľga Štefucová Slovenská republika spolu s ostatnými krajinami V 4 stojí pred úlohou zabezpečiť podmienky pre dlhodobý ekonomický rast. Podmienkou na zavádzanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti však musí byť poznanie východiskového stavu a dôsledkov týchto krokov. Sformulovať sa ho dnes na seminári "Verejná mienka a ekonomické reformy" v Bratislave podujali analytici, sociológovia a prognostici z Maďarska, Poľska, Českej republiky a Slovenska. O podujatí referuje Oľga Štefucová. Hlavným cieľom konferencie, ktorú pripravili odborníci zo Stredoeurópskeho inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy /INEKO/ a z Inštitútu pre verejné otázky /IVO/, bolo preskúmanie vzájomného vzťahu verejnej mienky a reformných možností postkomunistických krajín. Ponaučenia, z tohto vzťahu vyplývajúce, by mali v prvom rade poslúžiť podporovateľom ďalších reforiem z politických strán a vládnych kruhov - ako realizátorov reforiem - ale dostať by sa mali aj k občanom, ktorých názory vyjadrené verejnou mienkou postup reformných krokov silno ovplyvňujú. Charakteristika tohto vzájomného vzťahu pritom v postkomunistických krajinách Višegrádskej štvorky nie je rovnaká. Rozdiely, merateľné výsledkami sociologických prieskumov začínajú, po desaťročnom období od nastúpenia reformnej cesty, byť zjavné. Hovorí sociologička Oľga Gyarfášová z IVO. AUDIO: "Na prvý pohľad rozdiely vidíme v tom, ako ľudia v jednotlivých krajinách vnímajú svoju aktuálnu ekonomickú situáciu, ale aj vyhliadky do budúcnosti. V tomto medzi najväčších pesimistov patria Slováci a čiastočne Poliaci. Česi a Maďari sú oveľa optimistickejší. Aj teda v hodnotení, ako sa im darí dnes, aj v tých vyhliadkach ekonomických do budúcnosti." Analytici a sociológovia odôvodňujú takéto formovanie verejnej mienky z viacerých aspektov. Ako zaznelo aj na dnešnom seminári v Bratislave, korene pesimistického pohľadu Slovákov na svoju realitu a šance do budúcnosti z pohľadu ekonomického postavenia a sily treba hľadať v histórii. Desaťročia, ba až stáročia života v príkazovom systéme, tj. buď za socializmu, alebo ešte predtým v iných spoločenských zriadeniach, sa výrazne podpísali pod dnešnú náladu Slovákov. Vysvetľuje Oľga Gyrfášová z Inštitútu pre verejné otázky. AUDIO: "Na Slovensku je ten dôvod najmä v tom, že prevládajú skôr kolektivistické vzory, že Slovensko je spoločnosť skôr rurárneho, vidieckeho charakteru a prešlo veľmi rýchlou a oneskorenou industrializáciou. Čiže to je zhruba tá rovina hodnotová." Nielen historická "pamäť", ale aj rýdzo aktuálne problémy spoločnosti sa dnes podpisujú pod formovanie verejnej mienky. Pričom veľmi veľký vplyv pripisujú sociológovia politikom. Sú to práve oni, ktorí ľuďom dokážu veci vysvetliť, povedať pozitívne, ale v mnohom ich "v nariekaní" aj utvrdiť. Za posledných desať rokov bolo na Slovensku príliš veľa sľubov, vízií a načrtných možností, ktoré však neboli splnené. Zjednodušene možno povedať, že stav verejnej mienky závisí od toho, aká politická elita je v tej-ktorej krajine. Podľa relevatných výskumov, z krajín V 4 asi najviac uverili - a následne boli sklamaní politickými sľubmi - práve Slováci. A aké z toho plynie poučenie? Politici by jednoznačne nemali mienku občanov podceňovať, na druhej strane by ale nemali ísť v jej vleku. To znamená, že politická reprezentácia krajina by mala byť vždy jeden krok pred verejnou mienkou, nemala by jej príliš podliehať a hlavne - sociológovia varujú pred jej politickým zneužívaním.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...