Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       11. marec 2002 Rozhodnutie koaličnej rady nepodporiť novelu zákona o voľbách považuje Občianske oko za nezodpovedné Katarína Lutherová Neochotu koalície otvárať súčasný volebný zákon napriek jeho zjavným chybám a nedostatkom, považujú predstavitelia Občianskeho oka za ničím neospravedlniteľné konanie. Okrem nezodpovednosti k voličom pripomínajú aj negatívny dopad na medzinárodný obraz Slovenska v zahraničí. Viac informácií pripája Katarína Lutherová. Zástupcovia Občianskeho oka, združenia Memo´98 a Grémia tretieho sektora dnes opakovane upozornili na dôležitosť opráv sporných ustanovení zákona o voľbách do Národnej rady SR bez ohľadu na to, koľko času ešte zostáva do volieb. Aktivisti Oka sa už štyri roky intenzívne venujú volebnej legislatíve. V zahraničí ako členovia misií OBSE a na Slovensku od posledných volieb. Výsledok ich činnosti zhodnotil Ivan Godarský takto: AUDIO: "Musím, bohužiaľ, zhodnotiť, že naše pripomienky a odporúčania boli akceptované v mnohých zákonoch, ale pri zákone o voľbách do Národnej rady SR sa tak doteraz nestalo. T3 Keďže si myslíme, že ten zákon je natoľko zlý, že ohrozuje demokratické a slobodné voľby na Slovensku, stále sa snažíme presadiť aspoň čiastkové zmeny". V uplynulých rokoch boli zmarené viaceré iniciatívy zmeniť volebný zákon z roku l998, ktorý prijala Mečiarova garnitúra ako otvorené a účelové zvýhodňovanie HZDS pred ostatnými politickými súpermi. Naposledy sa na jeseň minulého roka v parlamente nenašla politická vôľa na právnu úpravu poslancov Petra Kresáka a Ladislava Orosza zmeniť jeden volebný obvod na štyri a posilniť váhu preferenčných hlasov, ako aj rad ďalších úprav. Nádeje sa v tejto chvíli sústreďujú do návrhu poslanca za Demokratickú stranu Alexandra Slafkovského, ktorý v zmene volebného zákona upravuje účasť pozorovateľov vo voľbách. Naplnilo by sa tým vlastne len jedno z odporúčaní OBSE, na ktoré upozornila táto organizácia v hodnotiacej správe o posledných parlamentných voľbách. Z ďalších sporných článkov sa preto navrhujú odstrániť jestvujúce protiústavné časti zákona. Ide najmä o účasť médií na kampani, ktorú najskôr "Mečiarov" volebný zákon zakázal. V roku l999 Ústavný súd tento zákaz vyhlásil za protiústavný. Príslušné ustanovenia sa síce z volebného zákona vypustili, ale naďalej platia, pretože neskôr prijatý zákon o vysielaní a retransmisii zakazuje akúkoľvek politickú reklamu, pokiaľ nestanovuje inak osobitný zákon. Jasné pravidlá vo volebnom zákone parlament doteraz neprijal, takže zákaz volebnej kampane v médiách naďalej platí, čo je v rozpore s Ústavou garantovaným právom na slobodu prejavu a na informácie. Na tento problém upozornili zástupcovia Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych staníc Slovenska. V prípade, že v parlamente neprejde poslanecký návrh na zavedenie štandardných pravidiel pre účasť médií vo voľbách, chcú iniciovať podnet na Ústavný súd z dôvodu nesúhlasu zákona o vysielaní a transmisii s Ústavou. Hovorí koordinátor združenia na monitoring médií Memo´98 Peter Novotný. AUDIO: "My takisto chodíme po mnohých misiách OBSE, momentálne sú naši zástupcovia na Ukrajine a v Maďarsku, kde sú voľby a naozaj, OBSE považuje voľby za demokratické vtedy, keď sú naplnené tieto základné znaky, aby médiá mohli pôsobiť v kampani naozaj férovo, prenášať dostatok informácií." Sporným z hľadiska ústavnosti je aj inštitút preferenčných hlasov. Hranica l0-tich percent je na úrovni celoslovenského obvodu taká vysoká, že na základe preferenčných hlasov nepostúpil do parlamentu v tomto volebnom období ani jeden náhradník. V dôsledku čisto formálneho inštitútu však štát vynakladá desiatky miliónov korún na tlač volebných lístkov, pričom by na dosiahnutie efektu z roku l998 stačil celkom jeden volebný lístok. Riešením je zníženie hranice pre postup na základe preferenčných hlasov z desiatich na 3 alebo jedno percento volebného obvodu. V súvislosti s neochotou koaličnej rady odstrániť z volebnej legislatívy aspoň toto minimum nedostatkov, zástupcovia občianskych združení opakovane zdôrazňovali, že zatiaľ ani jedna politická strana nepredložila vecný argument, prečo novelu nepodporiť. Preto sa domnievajú, že tak, ako sa koalícia dohodla na neotváraní zákona, môže sa dohodnúť aj na spoločne prijateľnom kompromise. V prípade, že by niekto porušil dohodu, poslanec Slafkovský má možnosť stiahnuť novelu z rokovania parlamentu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...