Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       11. marec 2002 Vplyv verejnej mienky na priechodnosť reforiem Oľga Štefucová Jednou z otázok, ktoré si v komplexe problematiky ekonomickej a spoločenskej tranformácie postkomunistických krajín zasluhujú dôkladnú pozornosť, je rola verejnej mienky. V rámci politických elít i odbornej verejnosti pritom prevláda názor, že práve verejná mienka rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje osud ekonomických a sociálnych reforiem. V téme pokračuje Oľga Štefucová. Popularita tohto názoru začala rásť v čase, keď hlavní politickí aktéri, spätí s ekonomickými reformami a ich realizáciou, začali byť čoraz častejšie konfrontovaní s kritickým postojom časti populácie vo svojich krajinách k ich priebehu a výsledkom. Počiatočnú, často mimoriadne vysokú, priazeň občanov pod vplyvom nezrealizovaných sľubov a spomaleného postupu reforiem, vystriedali ťažké volebné porážky. Verejná mienka, nepriaznivo hodnotiaca ekonomickú stabilitu a situáciu krajiny, sa podpísala pod tzv. neodôvodnený pesimizmus. Podľahli mu občania vo všetkých krajinách Višegrádskej štvorky - Slováci a Poliaci najviac, Maďari a Česi už menej, hoci ani v jednej spoločnosti nemožno hovoriť o pozitívnom postoji obyvateľov k realizácii ekonomických a sociálnych reforiem. Pritom na druhej strane, ako upozorňuje riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy /INEKO/ Eugen Jurzyca, prílišný pesimizmus zasa spätne túto realizáciu výrazne ovplyvňuje. AUDIO: "Pokiaľ sú ľudia príliš veľkí pesimisti a neveria na možnosti zlepšenia, tá možnosť zlepšenia sa potom bude aj ťažšie realizovať. Jednoducho, ak ľudia neveria, že nejaká reforma sa môže uplatniť a že prinesie ovocie, tak tá reforma sa aj naozaj ťažko uplatní." Fakt, že odborníci v tejto súvislosti označujú Slovákov za "majstrov sveta v pesimizme" možno doložiť jedným číslom. Hoci vlaňajší nárast cien v krajine bol nižší než 7 percent, ľudia podľa prieskumov veria tomu, že ceny narástli o 17 percent. Rozdiel medzi realitou a tým, ako ju ľudia vnímajú, je výrazne v prospech horšieho hodnotenia skutočného stavu. Podstatné pre takúto negatívnu verejnú mienku ani nie sú jej korene, ako skôr dôsledky, ktoré z toho plynú. Najskôr trpia sami občania: ak majú skreslené informácie, podhliehajúce "vlastným negativistickým názorom", ich nároky a požiadavky nemusia byť v blízkej budúcnosti vôbec kryté reálnym stavom spoločnosti a postupom reforiem. Ak sú napríklad presvedčení, že nezamestnanosť je vyššia, ako v skutočnosti je, majú nižšiu motiváciu si zamestnanie hľadať. Pre celú ekonomiku krajiny je dopad takéhoto neodôvodneného pesimizmu rovnako nebezpečný, pretože podľa ekonómov a prognostikov dochádza k efektu tzv. samonaplňujúcich sa očakávaní, keď občania v ich mene začnú konať - správanie sa pri predaji domácej, či kúpe cudzej meny a podobne. Efekt "zlej nálady" v tomto prípade môže výrazne ovplyvniť nielen stav ekonomiky, ale aj priechodnosť reforiem. Podľa Gabriela Šípoša totiž: AUDIO: "Ak ľudia sa stále sťažujú, tak politici buď sa snažia robiť veľa kompromisov, nesnažia sa ponúkať reformy, lebo sa boja, že stratia voličov. Alebo skôr sa tí reformátori budú snažiť ignorovať ľudí a získavať lobistické skupiny na získavanie podpory pre ich reformu, lebo vedia, že na občanov sa nemôžu obrátiť." Dopad politických rozhodnutí na formovanie verejnej mienky je teda jednoznačný. Pri ich zosobnení zohrávajú svoju rolu faktory ako sympatia, viera v pravdivosť tvrdení politika, či jeho argumentačná sila. Dôležitosť politických elít na realizáciu reforiem potvrdil aj sociológ Gabriel Šípoš: AUDIO: "Politici majú dôležité slovo v tom, že ak opakujú nepravdivé tvrdenia ľudí, tak sa vytvára atmosféra, že naozaj je to zlé a tým pádom ešte viac ľudí tomu verí ." Odborníci preto radia: najlepšou cestou pre politikov, ak chcú presadzovať reformy, je snažiť sa vysvetľovať ľuďom okolnosti a súvislosti vývoja spoločnosti a prinášať skutočné, neskreslené informácie o ukazovateľoch ekonomiky. Hovorí Eugen Jurzyca, riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy: AUDIO: "Pokiaľ sú to seriózni štátnici, tak robia aj kroky, ktoré im nepomôžu politicky a nebudú z nich mať politické body." Až 30 percent voličov sa totiž vo voľbách rozhoduje podľa toho, ako svoje postavenie identifikujú ekonomicky. Populizmus, ako kategória rozšírená predovšetkým v politických kruhoch postkomunistických krajín síce môže priniesť okamžitý efekt v podobe voličských hlasov, pre ekonomickú a sociálnu reformu však môže znamenať krach s ďalekosiahlym dopadom na budúcnosť krajiny.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...